Abú Zabí sa dá prejsť za deň autom a stále vám ostane pocit, že ste videli len zlomok. Je to mesto, ktoré ešte pred päťdesiatimi rokmi prakticky neexistovalo v podobe, akú poznáme dnes — rybárska osada na ostrove obklopenom plytkou zálivom sa premenila na hlavné mesto Spojených arabských emirátov vďaka rope, a hlavne vďaka tomu, že ju niekto vedel premeniť na kameň, sklo a mramor s premysleným rozpočtom. Kým Dubaj si buduje imidž rebela, ktorý chce mať najvyššiu vežu a najbláznivejší ostrov, Abú Zabí hrá inú hru. Je to hlavné mesto, sídlo vládnucej rodiny, a podľa toho sa aj správa — pomalšie, rezervovanejšie, s väčším dôrazom na kultúru než na atrakcie.
Mešita, ktorá sa nedá obísť
Veľká mešita šejka Zajída je bod, okolo ktorého sa točí každá návšteva Abú Zabí, a právom. Postavili ju na počesť zakladateľa moderných Emirátov a urobili z nej jednu z najväčších mešít na svete — biely mramor, zlaté detaily, koberec, ktorý patril medzi najväčšie ručne tkané na planéte, kým ho nepredbehli iné projekty v regióne. Pôsobí impozantne najmä pri západe slnka, keď sa biely mramor mení do ružova a kupoly sa odrážajú v jazierkach okolo hlavnej budovy. Vstup je zadarmo, dostupný je aj pre nemoslimov, no platia tu prísne pravidlá obliekania — ženy potrebujú zahalené ramená, nohy a vlasy, muži dlhé nohavice. Šály sa dajú požičať priamo na mieste, no v horúčave je príjemnejšie mať vlastné oblečenie. Presné otváracie hodiny a podmienky vstupu si oplatí overiť na oficiálnom webe mešity, pretože sa menia podľa modlitebných časov a sviatkov.
Mešita nie je len stavba, je to vyhlásenie o tom, akým mestom chce Abú Zabí byť.
Ostrov múzeí a umenia
Na ostrove Sadíjat, ktorý sa rozprestiera severovýchodne od centra, vyrástol v posledných rokoch kultúrny komplex, aký nemá v regióne obdobu. Louvre Abú Zabí, postavený podľa návrhu Jeana Nouvela, je asi najfotografovanejšia stavba mesta po mešite — jeho perforovaná kupola vytvára efekt „dažďa svetla“, ktorý dopadá na biele budovy pod ňou. Zbierka je zámerne univerzálna, prepája staroveký Egypt, európske umenie aj islamskú kaligrafiu v jednej naratívnej línii, čo je presne to, čo chcelo mesto ukázať svetu — že kultúra nemá hranice ani vlastníka. Vedľa neho postupne rastie ďalšie múzeum venované modernému umeniu, takže Sadíjat sa oplatí naplánovať ako samostatný polden, nie ako rýchlu zastávku medzi obedom a letiskom.
Mimo múzeí ostrov ponúka aj pláže, ktoré patria medzi najčistejšie v meste, s bielym pieskom a pokojnejšou atmosférou než preplnené pláže bližšie k centru. V zime, teda zhruba od novembra do marca, je tu ideálne počasie na kúpanie aj prechádzky — cez leto teploty prekračujú štyridsať stupňov a exteriér sa stáva prakticky neobývateľným cez deň.
Mesto medzi púšťou a morom
Centrum Abú Zabí pôsobí prekvapivo usporiadane — široké bulváre, korniš popri mori, mrakodrapy poukladané akoby podľa pravítka. Práve pobrežná promenáda je miesto, kam miestni aj návštevníci chodia na večernú prechádzku, keď horúčava trochu poľaví. Za mestom sa začína púšť, do ktorej sa dá vyraziť na jednodňový výlet — duny, jazdy na štvorkolkách, tábory s večerou v beduínskom štýle, to všetko ponúkajú desiatky agentúr priamo v meste. Kto chce vidieť kontrast civilizácie a prázdna, mal by si na to vyhradiť aspoň pol dňa navyše k mestskému programu.
Zo Slovenska sa do Abú Zabí lieta najčastejšie s prestupom, priame spojenia sú skôr výnimkou, takže cesta zaberie realisticky celý deň. Emirát je bezpečnou destináciou s nízkou kriminalitou, no platia tu prísnejšie spoločenské normy než sme zvyknutí v Európe — alkohol je dostupný len v hoteloch a licencovaných podnikoch, verejné prejavy náklonnosti sa neodporúčajú a počas mesiaca ramadán sa mení aj bežný chod reštaurácií. Aktuálne odporúčania a prípadné špecifiká pre slovenských cestovateľov je vždy dobré overiť na webe Ministerstva zahraničných vecí SR ešte pred odletom. Abú Zabí totiž nie je mesto, ktoré vás prekvapí chaosom — skôr tým, ako presne vie, čím chce byť.