Ako recyklovať starú elektroniku a nezabudnúť na dáta

V šuflíku vedľa postele mám tri staré telefóny, jeden tablet, ktorý už nezapnem, a nabíjačku od zariadenia, ktoré som vlastnil niekedy okolo roku 2014. Nie som výnimka. Slovenské domácnosti podľa odhadov recyklačných spoločností odkladajú elektroniku v hodnote státisícov eur ročne — nie preto, že by im na životnom prostredí nezáležalo, ale preto, že nikto poriadne nevie, čo s tým starým mobilom vlastne robiť. A tak zostáva ležať tam, kde ho položil naposledy, keď fungoval.

Problém nie je len v tom, že elektronika v šuflíku nikomu nepomáha. Problém je, že obsahuje kovy, ktoré sa dajú znovu použiť, a batérie, ktoré do bežného odpadu nepatria absolútne nikdy. Lítium-iónová batéria hodená do zmesového kontajnera dokáže spôsobiť požiar v triediacej linke — a nie je to hypotéza, je to bežná realita slovenských zberných dvorov. Elektronický odpad je navyše jedna z najrýchlejšie rastúcich kategórií odpadu na planéte, rýchlejšie rastie už len naša netrpezlivosť kupovať nový model, keď starý ešte celkom funguje.

Kam so starým zariadením, keď už nechcete čakať

Na Slovensku máte v podstate tri rozumné cesty. Prvá je spätný odber — každý predajca elektroniky je zo zákona povinný zobrať od vás staré zariadenie pri kúpe nového, bez ohľadu na značku. Druhá možnosť je zberný dvor, kam môžete elektroniku odovzdať zadarmo, aj keď si práve nič nekupujete. Tretia, a čoraz populárnejšia, sú špecializované výkupne a recyklačné body v obchodných centrách, kde za funkčný telefón dokonca dostanete pár eur späť.

Čo sa oplatí obísť, sú kontajnery na zmesový odpad a takzvané "charitatívne" zberné boxy neznámeho pôvodu, ktoré sa objavujú na parkoviskách bez akéhokoľvek označenia prevádzkovateľa. Tam vaša elektronika síce zmizne, ale nikto vám nezaručí, že skončí tam, kde má — a že sa jej niekto zbaví zodpovedne, nie len lacno.

Dáta sú dôležitejšie než hardvér

Tu prichádza časť, ktorú ľudia najčastejšie podcenia. Vymazanie fotiek a kontaktov cez bežné "obnovenie výrobných nastavení" nestačí — ide skôr o preusporiadanie súborového systému než o skutočné zmazanie dát. Skúsený človek so správnym softvérom dokáže z takto "vymazaného" telefónu obnoviť prekvapivé množstvo obsahu, vrátane hesiel uložených v prehliadači.

Najbezpečnejšie zariadenie je to, ktoré ste pred odovzdaním šifrovali a až potom vymazali — v tomto poradí, nie naopak.
— odporúčanie Národného centra kybernetickej bezpečnosti

Postup, ktorý funguje na väčšine telefónov, je jednoduchý: najprv zapnite šifrovanie zariadenia, ak ešte nie je aktívne z výroby, potom odhláste všetky účty (Google, Apple, cloudové úložiská), a až nakoniec spustite obnovenie výrobných nastavení. Pri starších Android telefónoch sa oplatí po vymazaní ešte raz zariadenie zapnúť a nechať prepísať pamäť fotografiou alebo videom, kým sa celkom nezaplní — tým sa staré dáta reálne prepíšu novými.

Pri počítačoch a notebookoch je situácia iná a o čosi náročnejšia. Bežné vymazanie súborov na disk vôbec nesiahne, len odstráni odkaz na ne. Ak ide o SSD disk, pomôže funkcia "Secure Erase" v nastaveniach disku, prípadne šifrovanie celého disku (BitLocker, FileVault) ešte pred jeho používaním — potom stačí zahodiť kľúč a dáta sú prakticky nečitateľné. Pri klasických HDD diskoch je najistejšia viacnásobná prepis dát špecializovaným softvérom, alebo, ak vám ide naozaj o citlivé informácie, fyzické zničenie disku.

Čo sa oplatí a čo je len teória

Realisticky, nikto z nás nebude fyzicky ničiť disk kvôli fotkám z dovolenky. Ale firemný notebook s prístupom k účtovníctvu klientov? Tam sa oplatí investovať pár minút navyše, prípadne zaplatiť profesionálnej recyklačnej firme, ktorá vám vystaví certifikát o bezpečnom vymazaní dát. Viaceré slovenské spoločnosti túto službu bežne ponúkajú práve pre firmy, ktoré obmieňajú vybavenie kancelárií.

Elektronika, ktorú takto odovzdáte správne, sa nerozpadne v skládke niekde v zahraničí. Zlato, striebro, meď aj vzácne kovy z dosiek sa dajú extrahovať a znovu použiť — jedna tona vyradených mobilných telefónov obsahuje viac zlata než jedna tona vyťaženej rudy. To je paradox, ktorý stojí za zapamätanie, keď budete nabudúce rozmýšľať, či ten starý telefón v šuflíku má vôbec zmysel držať ešte rok. Nemá. Má zmysel ho vymazať, odovzdať a konečne uvoľniť miesto vo vašej nočnej skrinke aj v hlave.