Ako sa obliecť podľa postavy bez pravidiel z deväťdesiatych rokov

Niekde v roku 1997 sedela redaktorka jedného ženského mesačníka a kreslila do zošita obrázky hrušiek, jabĺk a presýpacích hodín. Odvtedy si ženy tri desaťročia overujú, do ktorého ovocia sa zmestia, a podľa toho si vyberajú nohavice. Ten systém mal jednu chybu: vznikol v čase, keď sa móda riadila prísnymi pravidlami a telo bolo problém, ktorý treba vyriešiť strihom. Dnes je to inak, aj keď to niekomu ešte nestihli oznámiť.

Klasifikácia podľa tvarov nebola úplne zbytočná – pomohla pochopiť, že šaty nesedia každému rovnako a že kúsok látky navyše na boku vie urobiť viac než hodina v posilňovni. Problém je v tom, čo z toho spravila popkultúra. Namiesto informácie sa z toho stal verdikt. Si hruška, tak zabudni na vrecká na bokoch. Si jablko, tak nikdy nenos pásik. Vznikol slovník zákazov, ktorý mal ženám pomôcť vyzerať lepšie, a namiesto toho ich naučil báť sa vlastného odrazu v zrkadle.

Telo nie je problém na vyriešenie

Súčasný prístup k obliekaniu sa nepýta, čo má vaše telo skrývať, ale čo chcete tým oblečením povedať. Rozdiel je zásadný. Kým staré pravidlá pracovali so strachom – zakry, zmenši, opticky priprav ilúziu iného tela – nový prístup pracuje s dôverou. Namiesto otázky "ako zmiznúť" si pokojne položte otázku "čo mi dnes dodáva energiu". Široké nohavice s vysokým pásom nie sú trik na optické predĺženie nôh. Sú len pohodlné, štýlové a dobre padnú väčšine tvarov, ktoré poznám – vrátane môjho vlastného, ktorý by staré tabuľky zaradili do kategórie "radšej nenos".

Módni stylisti, s ktorými som sa za tie roky rozprávala, sa zhodujú v jednom: najväčší rozdiel medzi dobre a zle oblečeným človekom nerobí strih, ale sebavedomie, s akým sa v danom kuse pohybuje. Sako, v ktorom sa hrbíte, lebo vám niekto povedal, že vám "kryje ramená", nikdy nebude vyzerať tak dobre ako sako, v ktorom sa vzpriamite, lebo sa v ňom cítite ako niekto, kto práve niečo dôležité podpísal.

Obliekanie podľa strachu vždy vyzerá presne tak, ako znie – ustrašene.
— Klára Vavrová, stylistka

Strih namiesto tvaru

Ak niečo z pôvodných rád predsa len prežilo, tak je to práca s proporciou – len bez toho dramatického jazyka o skrývaní. Vysoký pás vie opticky predĺžiť trup, to je fyzika, nie tajomstvo. Rovné nohavice s väčšou dĺžkou dávajú siluete pokoj. Štruktúrované sako vytvára líniu ramien, ak po nej túžite. Rozdiel je v tom, že tieto veci si dnes vyberáte preto, že sa vám páčia, nie preto, že vám niekto povedal, že bez nich budete vyzerať "neforemne". Slovo neforemne by malo z módneho slovníka zmiznúť úplne, spolu so slovom nedokonalosť, ktoré tam nikdy nemalo čo hľadať.

Zaujímavé je sledovať, ako sa mení aj ponuka v obchodoch. Kým donedávna platilo, že veľkosť XL nájdete niekde vzadu v sklade, dnes čoraz viac značiek stavia kolekcie na predpoklade, že telá sú rôzne už od návrhu, nie až v poznámke pod čiarou. Nie je to len marketingový ťah, aj keď aj to hrá rolu. Je to skôr priznanie niečoho, čo ženy vedeli dávno – že jedna silueta nikdy nesedela všetkým rovnako a že to nikdy nebola ich chyba.

Čo naozaj funguje

Ak by som mala dať jednu univerzálnu radu namiesto desiatich zakázaných kombinácií, znela by takto: obliekajte sa pre seba o dve hodiny neskôr, nie pre niekoho, kto vás bude posudzovať teraz. Vyberte si farby, v ktorých máte chuť sa usmievať do zrkadla. Kupujte veci, ktoré vám dobre padnú v ramenách a v páse – zvyšok vie opraviť krajčírka, a to je lacnejšie aj rýchlejšie ako celoživotné vyhýbanie sa pruhovaným tričkám.

Deväťdesiate roky nám dali veľa dobrého – grunge, minimalizmus, Kate Moss v koženej bunde. Tabuľku tvarov postavy si pokojne môžeme nechať tam, kde je jej miesto: v starom čísle časopisu, ktorý si už nikto nekúpi.