Delfín, ktorý by zaspal ako človek, by prestal vyplávať na hladinu a utopil by sa. Riešenie, ktoré príroda našla, znie neuveriteľne, no je dobre zmerané.
Polovica spí, polovica bdie
Záznamy mozgovej aktivity ukazujú, že u delfínov spí vždy len jedna hemisféra, kým druhá zostáva bdelá. Zviera má zatvorené oko na opačnej strane, než je spiaca polovica. Po pár hodinách sa úlohy vymenia.
Dýchanie, ktoré treba riadiť
Morské cicavce nedýchajú automaticky ako my — každý nádych je vedomý úkon. Bdelá polovica preto zabezpečuje výstup na hladinu, sledovanie okolia aj držanie sa v skupine. Časť druhov spí pri pomalom plávaní, iné sa nechajú vznášať tesne pod hladinou.
Nadýchnuť sa je pre delfína rozhodnutie. Preto si nemôže dovoliť úplne vypnúť.
Veľryby stojace vo vode
Vorvane boli zachytené, ako spia zvisle s hlavou nahor v skupinách po niekoľkých jedincoch. Trvá to krátko, rádovo desiatky minút, a zvieratá sú vtedy tak hlboko v spánku, že nereagujú ani na približujúcu sa loď. Ide o jeden z najkratších spánkov medzi cicavcami.
Kto ešte spí len na polovicu
Rovnaký spôsob spánku bol popísaný u niektorých vtákov, ktoré takto dokážu letieť aj niekoľko dní bez prestávky. Kačice sediace na kraji skupiny nechávajú bdieť práve tú polovicu mozgu, ktorá kontroluje oko smerujúce von. Spánok teda nie je všade rovnaký stav — je to riešenie prispôsobené prostrediu.