Každú jeseň sa nad Slovenskom presúvajú kŕdle, ktoré mieria tisíce kilometrov na juh. Zaujímavé nie je len to, že cestu zvládnu. Zaujímavé je, že ju zvládnu aj mladé vtáky, ktoré ju nikdy predtým neabsolvovali.
Kompas v hlave
Vtáky sa orientujú podľa magnetického poľa Zeme. Presný mechanizmus je stále predmetom výskumu, no najsilnejšia hypotéza hovorí o bielkovinách v oku, ktorých chemická reakcia závisí od smeru magnetického poľa. Vták by tak magnetický smer doslova videl ako prekrytie zorného poľa.
Slnko, hviezdy a krajina
Magnetický kompas nie je jediný systém. Vtáky využívajú aj polohu Slnka počas dňa a hviezdnu oblohu v noci — mláďatá si v hniezdnom období zapamätajú, okolo ktorého bodu sa obloha otáča. K tomu sa pridáva pamäť na krajinné orientačné body, rieky a pobrežia, ktoré sa dajú sledovať ako diaľnice.
Migrujúci vták nemá jeden navigačný systém, ale niekoľko, ktoré sa navzájom kontrolujú.
Prečo sa niektoré druhy prestali sťahovať
Mierne zimy a dostupnosť potravy menia zvyky. Časť bocianov bielych už neletí do Afriky a zimuje v južnej Európe, kde nachádza potravu na skládkach. Podobne sa správajú niektoré druhy husí. Migrácia teda nie je nemenný inštinkt — je to stratégia, ktorá sa prispôsobuje podmienkam.
Čo im dnes cestu komplikuje
Nočné osvetlenie miest mätie vtáky, ktoré sa orientujú podľa hviezd, a sklenené fasády si mýlia s otvoreným priestorom. K tomu sa pridáva miznutie mokradí, kde si kŕdle dopĺňali zásoby. Práve preto majú zmysel opatrenia, ktoré pôsobia ako drobnosti — zhasínanie reklamných panelov v čase ťahu alebo polepy na presklených plochách dokážu znížiť počet zrážok o desiatky percent.