Stál som na postriežke nad ďatelinovou lúkou, srnec vyšiel presne tam, kde som ho čakal, na sto osemdesiat krokov od kazateľnice. Vietor mi fúkal do tváre, mierny, sotva by pohol lístím na konári. Vystrelil som s istotou, akú dáva dobre zastrieľaná zbraň a stovky predchádzajúcich rán. Farba na tráve mi ukázala, že guľka prešla o dobrých desať centimetrov vzadu, než som mieril. Ten deň ma vietor naučil viac než desať rokov strieľania na papierový terč pri bezvetrí.