Niekde v byte vám teraz svieti nabíjačka celú noc a telefón v nej leží ako pacient na kvapačke – od večere do rána, sedem hodín na sto percentách, bez prestávky. Väčšina ľudí to robí a väčšina batérií to odplatí presne rovnako: o osemnásť mesiacov telefón nevydrží do obeda. Nie je to náhoda ani smola. Je to chémia, ktorá sa dala predvídať – a dá sa jej aj vyhnúť.
Prečo batéria starne, aj keď ju nepoužívate
Lítiovo-iónové batérie nemajú radi extrémy. Nemajú radi, keď sú úplne vybité, nemajú radi, keď sú úplne nabité, a obzvlášť nemajú radi, keď v jednom z týchto stavov zostanú dlho. Každé nabitie na sto percent a ponechanie v tomto stave cez noc je pre článok mierny stres – podobný tomu, ako keby ste gumu neustále naťahovali na maximum. Raz to znesie, po tisícich opakovaniach stráca pružnosť.
Výrobcovia to vedia už roky, preto dnešné telefóny tíško podvádzajú vo váš prospech. Funkcia, ktorá sa väčšinou volá niečo ako optimalizované nabíjanie alebo ochrana batérie, telefón zámerne drží na osemdesiatich percentách a dobije ho na sto tesne pred budíkom. Málokto ju má zapnutú, pretože je schovaná tri úrovne v nastaveniach a nikto ju tam nehľadá, kým batéria ešte funguje.
Teplo je väčší nepriateľ než čas
Kým počet nabíjacích cyklov si väčšina ľudí aspoň intuitívne spája so starnutím batérie, teplo sa podceňuje systematicky. Telefón nechaný na slnku na palubnej doske auta počas letného popoludnia zažíva vnútri teploty, pri ktorých sa degradácia batérie zrýchľuje niekoľkonásobne. To isté platí pri hraní náročných hier počas nabíjania, keď sa telefón zohrieva z dvoch strán naraz – a používateľ si všimne akurát to, že sa mu telefón nepríjemne hreje v ruke, nie že práve odpisuje mesiace zo životnosti batérie.
Batéria sa nezhoršuje počas nabíjania. Zhoršuje sa počas horúčavy, ktorú nabíjanie často spôsobuje.
Rovnako škodí aj nabíjanie v obale, ktorý nepustí teplo von. Vyzerá to ako drobnosť, ale hrubý silikónový kryt dokáže pri rýchlonabíjaní zvýšiť vnútornú teplotu o niekoľko stupňov navyše. Stačí ho pri nabíjaní sňať a batéria to pozná.
Návyky, ktoré sa naozaj oplatia
Ideálne pásmo pre lítiovo-iónovú batériu je niekde medzi dvadsiatimi a osemdesiatimi percentami. Nabíjanie z nuly na sto nie je nutné a rýchlonabíjačky, hoci lákavé, spôsobujú viac tepla než pomalé nabíjanie cez noc pri nižšom výkone. Ak má telefón možnosť nastaviť hornú hranicu nabíjania, oplatí sa ju využiť – rovnako ako funkciu, ktorá zastaví nabíjanie tesne pred stopercentnou hodnotou, kým čakáte na budík.
Netreba sa báť ani prerušovaného nabíjania cez deň – teória o tom, že batéria musí byť vybitá na nulu pred každým nabitím, patrí do éry nikel-kadmiových článkov spred tridsiatich rokov a na dnešné telefóny sa nevzťahuje. Naopak, časté krátke dobíjanie medzi tridsiatimi a sedemdesiatimi percentami je pre batériu jemnejšie než jeden veľký cyklus denne.
Ak telefón odchádza na dlhší čas do šuplíka – napríklad ako záložné zariadenie – najlepšie sa mu darí pri nabití okolo päťdesiat percent, nie na sto a nie vybitý. Úplne vybitá batéria, ktorá zostane bez prúdu mesiace, sa dokáže poškodiť natoľko, že ju telefón po opätovnom zapojení už ani nezobudí.
Nič z toho nevyžaduje žiadnu drastickú zmenu životného štýlu ani nákup ďalšieho gadgetu. Stačí sňať obal pri nabíjaní, nenechávať telefón na slnku a raz za čas skontrolovať to schované nastavenie, ktoré tíško robí prácu za vás. O dva roky bude rozdiel jasne viditeľný – v číslach aj v tom, či si o piatej popoludní ešte môžete zavolať taxík.