Pondelok ráno, sedem hodín štyridsať. Na semafore stojí chlap v obleku, pod ktorým sa mu perlí pot, a vedľa neho žena v šatách po kolená, ktorá práve preradila na nižší prevod, aby zvládla kopec pred kruhovým objazdom. Za nimi rad áut, čo sa nepohli za posledné tri minúty. Toto nie je reklama na zdravý životný štýl. Toto je bežné ráno v každom väčšom slovenskom meste, len si to väčšina ľudí ešte nevšimla.
Bicykel do práce znie ako niečo, čo robia iba nadšenci v cyklistických dresoch alebo ľudia, čo si chcú niečo dokázať. Realita je nudnejšia a zároveň príjemnejšia: je to najrýchlejší spôsob, ako sa dostať z bodu A do bodu B na vzdialenosť do desať kilometrov, ak rátate aj hľadanie parkovacieho miesta. Bratislava, Košice aj Žilina majú dopravné špičky, počas ktorých bicykel jednoducho vyhráva. Otázka teda nie je, či sa to oplatí, ale ako to spraviť tak, aby ste na druhý deň nechceli dať výpoveď z rozhodnutia.
Bicykel, ktorý neznenávidíte po troch dňoch
Najčastejšia chyba je kúpiť si horský bicykel, lebo "vyzerá odolne", alebo cestný, lebo "je rýchly". Do mesta sa hodí niečo tretie — takzvaný trekingový alebo mestský bicykel, ktorý má vzpriamenejšie sedenie, širšie plášte tolerujúce dieru na ceste aj obrubník a nosič, kam sa dá pripevniť taška. Ak máte v trase kopec, elektrobicykel nie je podvádzanie, je to inteligentné rozhodnutie, vďaka ktorému neprídete do kancelárie s tvárou paradajky.
Prehadzovačka nemusí mať dvadsaťjeden prevodov, stačí, že funguje spoľahlivo aj po roku používania v daždi. Kotúčové brzdy sú príjemný bonus, nie nutnosť. A blatníky — tie podceňované plastové oblúky, ktoré si každý kúpi až po prvej mokrej ceste, keď zistí, že má na chrbte pruh špinavej vody až po krk.
Výbava, ktorá rozhoduje o tom, či to vydržíte
Prilba nie je na diskusiu. Áno, pokazí účes, áno, v lete je v nej teplo, ale mozog máte len jeden a asfalt je nemilosrdný učiteľ. Odrazky a svetlá dopredu aj dozadu sú povinnosť zo zákona aj zo zdravého rozumu, obzvlášť keď sa jeseň v strednej Európe rozhodne, že bude tmavá od štvrtej poobede.
Druhá vec, o ktorej sa málo hovorí, je oblečenie a to, čo s ním po príchode do kancelárie. Nikto nechce sedieť na porade v niečom, čo pripomína handru po behu maratónu. Riešenie je jednoduchšie, než sa zdá: jazdiť v pohodlnom oblečení a formálne veci si zobrať v batohu alebo nechať v kancelárii na výmenu. Vlhčené obrúsky a malý dezodorant vo virtuálnej výbave neuškodia nikomu.
Ľudia sa ma pýtajú, ako to zvládam v každom počasí. Odpoveď je, že neexistuje zlé počasie, existuje len zlé oblečenie a lenivosť pozrieť si predpoveď večer predtým.
Prvý týždeň bude bolieť, druhý už nie
Telo, ktoré roky sedelo v aute, si zvykne na sedlo asi za sedem až desať dní. Svaly, o ktorých ste ani nevedeli, že existujú, sa ozvú, zadok si na sedlo bude musieť zvyknúť a možno budete prvý týždeň chodiť ako kačka. Potom to prejde. Skúsení jazdci odporúčajú začať s trasou, ktorá nie je najkratšia, ale najbezpečnejšia — teda taká, čo sa vyhýba hlavným križovatkám a radšej pridá dva kilometre popri rieke.
Oplatí sa mať aj plán B. Keď prší tak, že by ste sa cestou museli prezliekať trikrát, nikto vám nezakazuje nechať bicykel doma a vziať si ho na druhý deň. Cieľom nie je stať sa mučeníkom mestskej dopravy, ale nájsť rytmus, ktorý funguje väčšinu času.
O pár mesiacov neskôr si všimnete detail, ktorý na začiatku nikoho nenapadne: cesta do práce sa stala jedinou časťou dňa, kedy nemáte notifikácie, nemusíte nikomu odpovedať a jediné, čo riešite, je, či stihnete zelenú na semafore. To ráno pri kruhovom objazde vyzerá zrazu úplne inak — a chlap v obleku začína uvažovať, že si tú prilbu možno predsa len kúpi.