Volajú ho Malý Paríž a hneď pri prvom pohľade na Víťazný oblúk či na secesné fasády v centre pochopíte prečo. Rumunská elita si na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia nechala Bukurešť postaviť podľa parížskeho vzoru, s bulvármi, kaviarňami a architektmi školenými priamo vo Francúzsku. Lenže potom prišlo dvadsiate storočie so všetkým, čo vedelo strednej Európe napáchať, a z Malého Paríža sa stalo mesto plné jaziev, ktoré sa dodnes nedajú prehliadnuť. Práve v tom kontraste je Bukurešť najzaujímavejšia — nie je to pohľadnica, je to mesto, ktoré si treba prečítať medzi riadkami.
Palác, ktorý pohltil štvrť
Nedá sa začať inak než Domom ľudu, ktorý dal postaviť Nicolae Ceaušescu a ktorý je dodnes jednou z najväčších administratívnych budov na svete. Aby uvoľnil miesto pre túto monštruóznu stavbu, nechal zbúrať celú historickú štvrť aj s kostolmi a synagógami. Dnes v paláci sídli rumunský parlament a časť budovy je prístupná verejnosti s komentovanou prehliadkou — termíny, podmienky vstupu a či treba pas si vopred overte na oficiálnej stránke paláca, pretože sa to mení a niekedy je nutná rezervácia dopredu. Samotná veľkosť budovy pôsobí skôr znepokojujúco než honosne, čo je asi presne ten pocit, aký mala vyvolávať.
Okolo paláca sa tiahne bulvár, ktorý bol kedysi zámerne navrhnutý o kúsok dlhší než parížske Champs-Élysées. Dnes je to skôr prázdna, veterná plocha, kde si človek uvedomí, že totalitná architektúra má vždy jeden spoločný cieľ — pripomenúť návštevníkovi, aký je malý.
Stará štvrť a jej dve tváre
Kontrast oproti tomu ponúka Lipscani, historické jadro mesta s úzkymi uličkami, kaviarňami a nočným životom, ktorý sa tu prebúdza po zotmení. Cez deň tu nájdete secesné paláce v rôznom stave zachovania, niektoré nádherne zrekonštruované, iné stále čakajúce na svoju šancu, s popraskanými fasádami a lešením, ktoré tam stojí už roky. Práve táto nedokončenosť je pre Bukurešť typická — mesto akoby stále rozhodovalo, či sa má hrdo hlásiť k svojej minulosti, alebo ju čo najrýchlejšie zamaskovať novou omietkou.
Stojí za to zájsť aj do Národného múzea rumunskej histórie alebo do Múzea rumunského sedliaka, ktoré patrí medzi lepšie etnografické múzeá v tejto časti Európy. Otváracie hodiny a vstupné si overte priamo na webe múzea, mení sa to sezónne a niektoré expozície sa striedajú.
Bukurešť je mesto, ktoré sa neustále ospravedlňuje za to, čím bolo, a zároveň sa tým isto pýši.
Ako si Bukurešť naplánovať
Zo Slovenska sa dá do Bukurešti doletieť priamym letom z Bratislavy alebo Viedne, prípadne cez prestup, let trvá približne dve hodiny. Ceny letov aj dopravné spojenia sa menia sezónne, takže si ich overte priamo u leteckých spoločností alebo na porovnávačoch letov tesne pred plánovaním cesty. Na tri až štyri dni je mesto akurát veľké — stihnete centrum, palác aj jeden výlet mimo mesta, napríklad do Sinaie s kráľovským zámkom Peleš, kam sa dá dostať vlakom.
Cenovo je Bukurešť stále výrazne lacnejšia než Viedeň či Praha, jedlo aj ubytovanie vyjdú lacnejšie než v Budapešti, hoci rozdiel sa rok čo rok zmenšuje. Odporúčam bývať v širšom centre okolo Lipscani alebo bulváru Magheru, odkiaľ je pešo dostupné takmer všetko podstatné a metro je poruke na vzdialenejšie ciele.
Rumunsko je členom Európskej únie, no nie je v schengenskom priestore v plnom rozsahu, takže pri ceste autom alebo vlakom môžu byť hraničné kontroly. Aktuálny stav bezpečnostnej situácie aj podmienky vstupu si vždy overte na webe Ministerstva zahraničných vecí SR pred odchodom, rovnako ako prípadné odporúčania týkajúce sa zdravia.
Bukurešť sa nedá zhrnúť jednou pohľadnicou ani jedným výletom k palácu. Je to mesto, ktoré musí človek najprv trochu nesprávne pochopiť, aby ho potom mohol mať skutočne rád.