Slovák, ktorý povie „idem do Bulharska“, väčšinou dodá „na Slnečné pobrežie“ alebo „do Zlatých pieskov“ a tým je vec vybavená. Autobusy plné rodín s deťmi, all inclusive rezorty, pivo za pár drobných a more, ktoré je teplejšie než chorvátske. Nič proti tomu — ale Bulharsko je krajina, ktorá sa dvadsať rokov trápi imidžom lacnej pláže, pritom má vnútrozemie, ktoré pokojne konkuruje Toskánsku či rumunskej Transylvánii. Len o tom nikto nehovorí, lebo to nepredáva charterové lety.
Stačí odbočiť od pobrežia smerom do vnútrozemia a krajina sa mení k nepoznaniu. Namiesto plážových barov prídu rímske amfiteátre, osmanské mosty a dediny, kde sa ešte pečie chlieb v peci vo dvore. Bulharsko má za sebou búrlivú históriu — Trákovia, Rimania, Byzantská ríša, päť storočí osmanskej nadvlády — a všetko to zanechalo stopy, ktoré sa dajú vidieť na jednej trase naprieč krajinou.
Plovdiv, mesto siedmich kopcov
Plovdiv patrí medzi najstaršie nepretržite obývané mestá v Európe a je to na ňom vidieť. Rímske divadlo v starom meste stále slúži na koncerty a je zázrak, že sa zachovalo v takom stave — sedí sa v ňom rovnako, ako sa sedelo pred takmer dvetisíc rokmi. Okolité uličky Starého mesta lemujú domy z obdobia bulharského národného obrodenia, s typickými vyklenutými poschodiami a farebnými fasádami. Oproti tomu stojí Kapana, štvrť remeselníkov a kaviarní, ktorá sa v poslednej dekáde zmenila na najživšiu časť mesta — s galériami, minipivovarmi aj pouličným umením, ktoré tu nikto neodstraňuje, ale naopak podporuje.
Plovdiv sa dá zvládnuť za dva až tri dni a je ideálnym medzizastávkou, ak cestujete autom zo Slovenska smerom na juh alebo naopak z pobrežia späť domov. Mesto je navyše výrazne lacnejšie než Sofia, nieto ešte než západná Európa — obed v reštaurácii v centre vás vyjde na zlomok toho, čo by ste zaplatili vo Viedni.
Veliko Tarnovo a stredoveká sláva
Ak Plovdiv reprezentuje antiku, Veliko Tarnovo je stredovek. Bývalé hlavné mesto druhého bulharského cárstva sa vypína na skalnatých kopcoch nad riekou Jantra a pevnosť Carevec, ktorá sa nad mestom týči, patrí k najfotogenickejším miestam krajiny. Večer sa tu odohráva svetelno-zvuková show priamo na hradbách — informácie o termínoch a vstupe si treba overiť na webe pevnosti, keďže sa menia podľa sezóny.
Bulharsko nie je krajina jedného výletu, je to krajina, ktorú treba prejsť autom a nechať sa prekvapiť za každou zákrutou.
Samotné mesto je popretkávané kľukatými uličkami, ktoré stúpajú a klesajú podľa terénu, a domy sa doslova lepia na svah nad riekou. Je to miesto, kde sa oplatí stráviť aspoň dve noci, hlavne kvôli večernej atmosfére, keď autobusy s turistami odídu a mesto si vydýchne.
Rila, hory a kláštor, ktorý netreba vysvetľovať
Rilský kláštor je asi jediná pamiatka mimo pobrežia, o ktorej počul takmer každý, kto sa Bulharskom čo i len letmo zaoberal. Freskami pokryté nádvorie a pruhované oblúky robia z kláštora jednu z najfotografovanejších stavieb na Balkáne, a to právom. Nachádza sa v horách juhozápadne od Sofie, cesta autom z hlavného mesta trvá pár hodín, a dá sa skombinovať s krátkou turistikou v pohorí Rila, ktoré ponúka aj vysokohorské jazerá — tzv. Sedem rilských jazier patrí medzi najobľúbenejšie treky v krajine.
Kto chce ísť ešte ďalej od davu, mal by zamieriť do pohoria Pirin alebo do Rodopov na juhu, kde sa dedinky ako Kovačevica prezentujú kamennými domami a strechami z bridlice a kde sa turista objaví tak raz za hodinu, nie raz za minútu ako na pobreží v júli.
Kedy a ako
Najlepšie obdobie na túto trasu je máj až jún alebo september, keď nie je horúčava ako na pobreží v lete a vnútrozemie ešte nezasiahla jesenná hmla. Doprava vlastným autom dáva najväčšiu slobodu, keďže vzdialenosti medzi mestami nie sú veľké — z Plovdivu do Veliko Tarnova to je pár hodín, rovnako do Sofie. Kto cestuje bez auta, môže využiť medzimestské autobusy, ktorých cestovný poriadok a ceny odporúčam overiť priamo u bulharských dopravcov, keďže sa menia sezónne.
Aktuálny stav bezpečnostnej situácie a prípadné odporúčania pred cestou je rozumné skontrolovať na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR — Bulharsko je členom EÚ a bežne bezpečnou destináciou, ale overenie pred odchodom nikdy neuškodí.
Slnečné pobrežie nikam neuteká a svoje miesto v bulharskom cestovnom ruchu si zaslúži. Ale kto chce vidieť krajinu, nielen jej pláž, mal by aspoň raz odbočiť smerom do vnútrozemia. Bulharsko tam totiž ukazuje, že má oveľa viac, než sa dá vtesnať do brožúry cestovnej kancelárie.