Let z Bratislavy do Tokia trvá menej ako z Bratislavy do Perthu, a predsa sa po ňom budete cítiť oveľa horšie. Nie je to náhoda ani slabá kondícia. Je to smer letu. Telo znáša cestu na západ podstatne lepšie než na východ, a kto toto pravidlo ignoruje pri plánovaní itinerára, strávi prvé dni dovolenky civením do stropu hotelovej izby o tretej ráno namiesto obdivovania miestnych pamiatok.
Prečo je východ horší ako západ
Ľudský cirkadiánny rytmus, teda naše vnútorné hodiny riadené hlavne svetlom, má prirodzený cyklus mierne dlhší ako dvadsaťštyri hodín. To znamená, že telu sa ľahšie deň predlžuje než skracuje. Keď letíte na západ, deň sa vám naťahuje a organizmus to zvláda celkom v pohode. Keď letíte na východ, deň sa vám skracuje, a to je presne to, čo telo nemá rado. Praktický dôsledok: let z Európy do USA, teda na západ, sa spravidla znáša lepšie ako let z Európy do Ázie, kde letíte na východ. Netýka sa to len smeru medzi kontinentmi, ale aj vnútri nich, takže Sydney bude po prílete z Európy citeľne krutejšie ako Los Angeles, aj keď vzdialenosti sú porovnateľné.
Druhý faktor je počet prekročených pásiem. Do troch pásiem si telo väčšinou poradí bez väčšej drámy, medzi štyrmi a šiestimi to už býva citeľné, a nad šesť pásiem, čo je bežné pri letoch do juhovýchodnej Ázie, Austrálie alebo na Nový Zéland, si treba naplánovať aspoň deň-dva na aklimatizáciu ešte pred prvým naplánovaným výletom.
Ako si nastaviť telo ešte pred odletom
Cestovní lekári a spánkoví špecialisti sa v jednej veci zhodujú takmer bez výnimky: kľúč je svetlo, nie melatonín ani prášky na spanie. Pár dní pred cestou na východ pomáha ísť spať a vstávať o niečo skôr než zvyčajne a ráno sa vystaviť silnému svetlu, ideálne slnku. Pred cestou na západ je to naopak, teda posúvať si režim neskôr a vyhľadávať svetlo večer.
Počas samotného letu sa oplatí nastaviť hodinky na čas cieľovej destinácie hneď po nástupe do lietadla a správať sa podľa neho, teda spať vtedy, keď by ste spali v cieľovom meste, nie podľa toho, čo hovorí telo zvyknuté na Bratislavu. Alkohol počas letu jet lag nezlepší, skôr naopak, dehydratácia problém prehĺbi. Voda, pravidelný pohyb po kabíne a krátke prechádzky pri prestupoch pomáhajú viac než akýkoľvek zázračný doplnok.
Svetlo je najsilnejší regulátor vnútorných hodín, oveľa silnejší než čokoľvek, čo si dáte do úst.
Prvé hodiny po pristátí rozhodujú
Najväčšiu chybu robia cestujúci hneď po prílete, keď si po nočnom lete ľahnú na poobedný spánok "len na chvíľku" a zobudia sa o desiatej večer miestneho času, čím si celý proces adaptácie predĺžia o ďalší deň. Ak pristanete ráno alebo cez deň, oplatí sa vydržať bdelý aspoň do miestneho večera, ideálne s dávkou slnečného svetla vonku. Krátky dvadsaťminútový šlofík je v poriadku, dlhší spánok cez deň väčšinou uškodí viac než pomôže.
Pri výbere letu sa oplatí zvážiť aj čas odletu a príletu, nielen cenu. Nočný let, po ktorom pristanete ráno v cieľovej destinácii, väčšinou umožní telu prirodzenejšie sa nastaviť, pretože deň strávite v pohybe a vonku, a večer už zaspíte v novom čase bez veľkého boja. Naopak let, ktorý pristáva neskoro večer, vás núti ísť rovno spať v cudzom prostredí, čo môže byť psychicky náročnejšie, hoci na samotný jet lag to až taký vplyv nemá.
Ak plánujete cestu s viacerými zastávkami cez rôzne časové pásma, napríklad Bratislava – Dubaj – Bangkok, oplatí sa premyslieť poradie tak, aby ste sa časovo posúvali plynulo jedným smerom, nie sa vracali. Skákanie tam a späť medzi pásmami je pre telo najhoršie zo všetkého, horšie než jeden dlhý let cez šesť pásiem naraz.
Jet lag sa úplne odstrániť nedá, ale dá sa výrazne skrátiť, ak s ním počítate už pri kupovaní letenky, nie až vo chvíli, keď sedíte v lietadle a čudujete sa, prečo nemôžete zaspať. Rozdiel medzi dovolenkou, ktorá začína tretí deň, a dovolenkou, ktorá začína hneď po vystúpení z lietadla, je často len v tom, ako dobre ste si tie hodiny naplánovali dopredu.