Predstavte si dvoch susedov. Oboch pred štyrmi rokmi napadlo investovať desaťtisíc eur do ETF na americké akcie. Obaja mali podobné šťastie – trh rástol, portfólio sa zdvojnásobilo. Jeden z nich minulý rok potreboval hotovosť, predal a zaplatil daň. Druhý počkal, predal teraz a nezaplatil nič. Rozdiel medzi nimi nebol štastie ani stratégia. Bol to kalendár.
Presne to je podstata časového testu – jedného z mála skutočne štedrých ustanovení slovenského daňového zákona, ktoré väčšina ľudí objaví až vtedy, keď je neskoro. Pri predaji cenných papierov, dlhopisov alebo podielových listov platí, že ak ich vlastníte dlhšie ako tri roky, príjem z ich predaja je od dane osvobodený. Nie znížený, nie odložený. Osvobodený úplne.
Kedy vlastne štát chce svoj podiel
Základné pravidlo znie jednoducho: zisk z predaja investície je zdaniteľný príjem, ktorý sa uvádza v daňovom priznaní a podlieha dani z príjmu vo výške 19 alebo 25 percent, podľa výšky základu dane. K tomu sa pri niektorých príjmoch pridáva zdravotné odvody v sadzbe 15 percent, ak ročný príjem z kapitálového majetku prekročí istú hranicu. Znie to ako administratívna nočná mora, a čiastočne aj je – ale principiálne je to logické. Zarobili ste, štát chce podiel, rovnako ako pri mzde.
Problém je, že veľa začínajúcich investorov si túto povinnosť uvedomí až vo chvíli, keď dostane od brokera výpis a zistí, že za minulý rok predal akcie so ziskom päťtisíc eur, na ktoré teraz treba doplatiť dane, o ktorých nikto nehovoril, keď si otvárali účet. Broker totiž daň sám nezráža, pokiaľ nejde o slovenskú banku s automatickým zrážaním – zodpovednosť je na investorovi.
Tri roky, ktoré menia všetko
A tu prichádza časový test. Ak cenný papier – akciu, ETF podiel, dlhopis – držíte dlhšie ako tri roky od nákupu, príjem z jeho predaja sa nezdaňuje. Nie je potrebné ho ani uvádzať v daňovom priznaní, pokiaľ nemáte iné dôvody podávať priznanie. Tri roky sa počítajú presne, deň za dňom, od dátumu nákupu po dátum predaja. Nie od začiatku kalendárneho roka, nie od konca. Od konkrétneho dňa transakcie.
Časový test nie je medzera v zákone. Je to zámerná odmena za trpezlivosť – štát tým motivuje ľudí investovať dlhodobo a nespekulovať.
Praktický dôsledok je taký, že aktívne obchodovanie – nakupovanie a predávanie v priebehu mesiacov – je z daňového hľadiska najhoršia možná strategia, pokiaľ nejde o profesionálny trading s inou daňovou logikou. Dlhodobý investor, ktorý kúpi ETF a nechá ho ležať, získava nielen výhodu zloženého úročenia, ale aj úplnú daňovú výhodu. Dvojitá odmena za nič iné, než že sa nepanikáril.
Kde ľudia najčastejšie robia chyby
Prvá klasická chyba je dokupovanie. Ak pravidelne dokupujete rovnaký ETF, každý nákup má svoj vlastný časový test. Predáte celú pozíciu naraz a časť z nej – tá novšia – bude zdanená, aj keď staršia časť už tri roky prekročila. Broker väčšinou používa metódu FIFO (first in, first out), čo môže, ale nemusí byť vo váš prospech, podľa toho, ako sa vyvíjala cena.
Druhá chyba je predaj tesne pred termínom. Ľudia si spomenú na časový test tesne po tom, čo predali o týždeň skôr, než mali. Rozdiel medzi dňom 1094 a dňom 1096 od nákupu môže byť rozdiel niekoľko tisíc eur v dani. Stojí za to viesť si presnú evidenciu nákupov, nie sa spoliehať na pamäť alebo odhad.
Tretia, menej známa vec – časový test sa nevzťahuje na všetko. Kryptomeny majú vlastný, iný režim. Príjmy z prenájmu cenných papierov alebo dividendy sa zdaňujú bez ohľadu na dobu držania, tam časový test nehrá žiadnu rolu. Platí len pre kapitálový zisk z predaja samotného cenného papiera.
Investovanie sa často predáva ako hra o výnos. V realite je to aj hra o čas – nielen v zmysle zloženého úročenia, ale v tom najbuchalterskejšom slova zmysle. Ten istý zisk môže byť celý váš, alebo o štvrtinu menší, podľa toho, čo urobíte v jeden konkrétny deň. Netreba genialitu na trhu. Treba kalendár a trochu trpezlivosti, ktorá sa, ako sa ukazuje, dá presne oceniť v eurách.