Stojí pri zarastenom brehu nádrže, hladina je pokrytá riasou a slnko pečie tak, že aj kapor odmieta spolupracovať. A práve vtedy, keď to vyzerá, že dnes sa nechytí nič, sa pod plávajúcimi listami leknice mihne zlatočervený tieň. Červenica. Ryba, ktorú polovica rybárov na Slovensku pozná len ako "tú s červenými plutvami, čo nie je plotica" a druhá polovica ju v rybárskom lístku ani nezapíše, lebo si ju s plotkou skutočne pomýlila. Pritom ide o samostatný druh so svojím charakterom, svojimi zvykmi a miestami, kde vie poriadne prekvapiť.
Kde ju hľadať
Červenica ostrobruchá je typická ryba stojatých a pomaly tečúcich vôd. Má rada zarastené zátoky, štrky s bohatou vodnou vegetáciou, mŕtve ramená riek a nádrže s pokojnou hladinou. Na Slovensku ju nájdete v nižších polohách, v kaprových vodách, v riečnych ramenách Dunaja, Váhu či Moravy, ale aj v menších rybníkoch a štrkoviskách, kde sa jej darí lepšie než plotici, pretože znáša teplejšiu a menej okysličenú vodu. Tam, kde plotica už rezignuje, červenica ešte celkom slušne funguje.
Nie je to ryba prúdu. Ak sa dostane do rýchlejšej vody, väčšinou sa stiahne do závetria za prekážkou alebo hľadá pokojnejšie rameno. Preto ju budete hľadať skôr pri brehových porastoch, v okolí ponorenej vegetácie, medzi lekničkami alebo tam, kde do vody padajú konáre a robia tieň.
Ako vyzerá a ako sa správa
Na prvý pohľad je podobná plotici, ale rozdiely sú jasné, keď viete, na čo sa pozerať. Chrbtová plutva je posunutá viac dozadu, oproti plotici až za líniu brušných plutiev, ústa smerujú mierne nahor, čo prezrádza rybu, ktorá rada berie potravu z hladiny alebo tesne pod ňou. Sfarbenie je výraznejšie zlatisté, plutvy sýtejšie červené, dúhovka oka často oranžová až červená.
Je to typický spoločenský druh, drží sa v kŕdľoch, hlavne mladšie ročníky. Väčšie kusy sa časom osamostatňujú a hľadajú si vlastné teritórium bližšie pri úkrytoch. Potravu tvorí zmes rastlinnej stravy, drobných bezstavovcov a hmyzu padajúceho na hladinu, čo z nej robí rybu, ktorá dokáže prekvapivo aktívne loviť aj na povrchu, hlavne v teplých letných večeroch.
Neresí sa na jar, keď sa voda dostatočne ohreje, ikry kladie na vodnú vegetáciu. Presné termíny ochrany a neresu sa každý rok riadia aktuálnou vyhláškou a miestnym rybárskym poriadkom SRZ, takže než vyrazíte k vode, oplatí sa mrknúť, čo platí práve na danom revíri.
Lov a čo si od nej pýtať
Červenica je rybou, ktorá odmeňuje trpezlivosť a jemnosť. Klasický plavákový prút s malým návnadovým košíkom alebo obyčajným olovkom funguje spoľahlivo, ale skutočnú zábavu si užijete, keď ju budete loviť na povrchovú návnadu — kúsok chleba, malú muchu alebo umelú suchú mušku pri brehovej vegetácii. V teplé večery vie brať priamo z hladiny tak razantne, že prekvapí aj skúsenejšieho muškára.
Na háčik ide takmer čokoľvek drobné: cesto, chlieb, červy, menšie kukurica, v lete aj kúsky ovocia. Dôležitejšia než návnada je poloha — hľadajte okraje porastov, prechody medzi otvorenou vodou a vegetáciou, tiché zátoky bez prúdu. Tam sa červenica cíti doma a tam ju aj nájdete v najväčšom počte.
Ryba, ktorá sa nehrá na veľkého dravca, ale vie spôsobiť poriadny rozruch na hladine, keď to najmenej čakáte.
Pri manipulácii platí to isté ako pri každej inej rybe, ktorú chcete pustiť späť: mokré ruky, podložka, rýchle vyfotenie, šetrné vrátenie do vody. Červenica nemá silné šupiny ani odolnú kožu, takže hrubé zaobchádzanie jej ublíži rýchlejšie, než by ste čakali. Lovná miera a to, či ju vôbec smiete privlastniť, sa líši revír od revíra — vždy si to over v aktuálnom rybárskom poriadku.
Na záver niečo, čo väčšina rybárov netuší
Červenica sa dokáže krížiť s plotkou a inými kaprovitými, čo v praxi znamená, že niektoré ryby, ktoré vyzerajú ako "čudná plotica so zlatým nádychom", môžu byť práve hybridy. Preto sa pri určovaní druhu oplatí pozrieť na postavenie chrbtovej plutvy a smer úst, nie len na farbu. Nie je to len kozmetický detail, je to rozdiel medzi tým, či práve držíte v ruke bežnú plotku, alebo rybu, ktorá si zaslúži trochu viac pozornosti, než jej bežne dávame.