Niekde pri Novom Meste nad Váhom si každý slovenský vodič smerujúci na juh položí tú istú otázku: cez Maďarsko, alebo cez Rakúsko a Slovinsko? Odpoveď znie — závisí, ako veľmi máte radi platenie mýta v cudzej mene a ako veľmi neznášate kolóny pri Zágrebe. Chorvátsko je od nás bližšie, než si väčšina ľudí myslí, no cesta autom má svoje pravidlá, ktoré sa oplatí poznať skôr, než vás pri hraničnom priechode Gorička zastaví rad áut dlhý ako slovenská trpezlivosť.
Dve trasy, dva úplne iné zážitky
Prvá, klasická trasa vedie cez Maďarsko a Slovinsko — Bratislava, Győr, Balaton, Nagykanizsa, Maribor a napokon chorvátska hranica pri Macelji alebo Bregane. Táto trasa je kratšia, rátajte s ňou približne osem až deväť hodín čistej jazdy do okolia Zadaru. Druhá možnosť vedie cez Rakúsko, cez Viedeň a Graz, na slovinskú diaľnicu a odtiaľ rovnako do Chorvátska. Je krajšia, pokojnejšia, no aj drahšia — rakúska diaľničná známka totiž nie je najlacnejšia záležitosť v Európe.
Maďarská trasa je populárnejšia hlavne kvôli cene a kvôli tomu, že cez leto sa dá časť cesty absolvovať v noci, keď je teplota znesiteľná a deti na zadnom sedadle konečne spia. Nevýhoda? Maďarské diaľnice sú monotónne ako nekonečná kukuričná lekcia geografie a odpočívadlá pripomínajú skôr provizórne tábory než miesta na oddych.
Vinjety, mýto a ďalšie poplatky, na ktoré sa zabúda
Slováci majú diaľničnú známku doma zažitú tak, že automaticky očakávajú podobný systém všade. Lenže Maďarsko funguje na elektronickú vinjetu, ktorú si treba kúpiť online alebo na čerpacej stanici — a áno, dá sa to vybaviť aj z mobilu ešte pred odchodom, čo ušetrí desať minút státia na hraničnom priechode plnom nervóznych rodičov s deťmi žiadajúcimi zmrzlinu.
Slovinsko má svoju vlastnú vinjetu, opäť inú ako slovenská, a treba ju mať nalepenú alebo zaregistrovanú elektronicky ešte pred vjazdom na diaľnicu — pokuty tu nepoznajú zľutovanie ani pre cudzincov, ktorí tvrdia, že si to „nevšimli“. Chorvátsko samotné funguje na mýtnych bránach s platbou v hotovosti alebo kartou, systém je prehľadný, no v hlavnej sezóne sa pri Zagrebe dokáže vytvoriť front, ktorý vás naučí filozofickej pokore.
Najdrahšia časť cesty do Chorvátska nie je benzín ani mýto. Je to zmrzlina, ktorú kúpite deťom na každom druhom odpočívadle, lebo inak sa cesta nekončí.
Kde sa oplatí zastaviť
Balaton je klasika, ale ak nechcete strácať čas pri preplnených plážach, lepšou voľbou je zastávka v Nagykanizsi — malé mesto s poriadnou kávou a čistými toaletami, čo sa v maďarskom pohraničí cení viac, než by malo. Na slovinskej strane stojí za odbočku Maribor, hlavne ak cestujete cez deň a chcete si preťažené telo aspoň na pol hodinu narovnať pri rieke Dráve.
Ak si vyberiete trasu cez Rakúsko, Graz je ideálny bod na obed — historické centrum je kompaktné, jedlo kvalitné a parkovanie prekvapivo dostupné, čo sa o rakúskych mestách nedá povedať vždy. A tesne pred chorvátskou hranicou, už na slovinskej strane, sa oplatí natankovať do plna — chorvátske ceny pohonných hmôt totiž vedia byť v sezóne citeľne vyššie ako v susedných krajinách.
Samotný vjazd do Chorvátska už dnes prebieha bez zbytočných komplikácií, keďže krajina je súčasťou schengenského priestoru a hraničné kontroly patria minulosti. Zostáva už len posledný úsek k moru — a ten si každý vodič, ktorý prežil desať hodín za volantom, užije s pocitom, že si ho skutočne zaslúžil.