Na letisku vo Viedni raz stálo pri páse na batožinu tridsať ľudí a čakalo dvadsať minút na kufre, ktoré poletia domov o rok neskôr niekde v Ríme. Ja som medzitým už sedel v autobuse do mesta. Rozdiel? Jeden ruksak na chrbte, nič v podpalubí, nič, na čo by som musel čakať. One bag travel znie ako módna skratka z cestovateľských blogov, v skutočnosti je to len logický záver otázky, koľko vecí človek naozaj potrebuje na to, aby prežil dva týždne v cudzom meste bez toho, aby sa cítil ako bezdomovec.
Prečo si to vôbec niekto robí naschvál
Filozofia jedného batohu stojí na jednoduchom predpoklade: menej batožiny znamená menej starostí. Žiadne dokladanie príplatku za druhú batožinu u nízkonákladových liniek, žiadne obavy, či kufor prežije prestup, žiadne vlečenie kolies po dlažobných kockách v starých európskych mestách, kde je dlažba krajšia na pohľad než na jazdu s kolieskovým kufrom. K tomu treba pripočítať psychologický efekt — keď máte menej vecí, menej aj riešite. Nehľadáte hodinu, kde ste dali nabíjačku, lebo máte len jednu tašku a viete presne, čo je v ktorom vrecku.
Reálne to funguje takto: do jedného ruksaku s objemom približne tridsať až štyridsať litrov sa zmestí oblečenie na týždeň, ktoré sa dá kombinovať a prať priebežne, hygienické potreby v cestovnom balení, elektronika a jedna rezerva na horšie počasie. Nie je to o askéze, je to o tom, že drvivú väčšinu vecí, ktoré si berieme na dovolenku, aj tak nikdy nepoužijeme.
Čo naozaj patrí do ruksaku a čo nie
Základ je oblečenie, ktoré schne rýchlo a nekrčí sa — merino tričká, funkčné materiály, nič, čo vyžaduje žehličku. Skúsení one bag cestovatelia sa zhodujú, že tri vrchné diely a dve nohavice stačia na takmer akúkoľvek dĺžku cesty, pretože sa dajú prať v umývadle a schnú cez noc. Topánky sú najväčší priestorový žrút, preto sa oplatí zvoliť jeden pár, ktorý zvládne mesto aj nenáročný turistický chodník.
Elektronika sa dá zredukovať na telefón, ktorý dnes nahradí fotoaparát aj navigáciu, prípadne kompaktný notebook, ak pracujete na cestách. Adaptér do zásuviek si treba overiť podľa krajiny — v rámci Európskej únie je situácia iná ako napríklad vo Veľkej Británii alebo Írsku. Kozmetika patrí do priehľadného vrecka s objemom, ktorý povoľuje letecká spoločnosť pri príručnej batožine — tento údaj sa oplatí overiť priamo na webe konkrétneho dopravcu, pretože limity sa medzi spoločnosťami líšia a menia sa aj v čase.
Cestovanie s jedným batohom ťa naučí, že väčšina vecí, ktoré si berieš "pre istotu", zostane celý čas nedotknutá na dne tašky.
Samotný výber ruksaku je dôležitejší než sa zdá. Oplatí sa hľadať model s pevným chrbtovým systémom, pretože rozdiel medzi nosením desať a tridsať minút je zanedbateľný, ale rozdiel medzi nosením desať minút a troma hodinami po nástupišti v Ríme alebo Budapešti je citeľný na chrbtici. Rozmery, ktoré prejdú ako príručná batožina, sa medzi aerolinkami líšia — RyanAir, Wizz Air aj klasickí dopravcovia majú vlastné pravidlá, preto je jediný spoľahlivý zdroj informácií oficiálny web danej spoločnosti tesne pred nákupom letenky, nie skúsenosť kamaráta spred dvoch rokov.
Kedy to dáva zmysel a kedy nie
One bag štýl sa najlepšie hodí na mestské cesty, krátke dovolenky a cesty, kde sa presúvate medzi viacerými destináciami — typicky interrail po strednej Európe, víkend v Krakove, týždeň po talianskych mestách. Menej sa hodí na cesty s malými deťmi, na horské expedície, ktoré vyžadujú špecializovanú výbavu, alebo na dovolenky, kde plánujete nakupovať a niesť si domov väčšie množstvo suvenírov. Netreba sa tomu brániť zo zásady — niekedy je druhý kufor jednoducho praktickejší.
Pre Slováka, ktorý lieta z Bratislavy alebo Viedne, má tento štýl ešte jednu výhodu — pri nízkonákladových letoch často ušetríte cenu príplatku za odbavenú batožinu, ktorá sa dnes bežne vyšplhá na sumu porovnateľnú s cenou samotnej letenky. Presné poplatky sa menia sezónne aj podľa trasy, preto sa oplatí pozrieť aktuálny cenník priamo pri rezervácii. Rovnako sa oplatí pred cestou skontrolovať aktuálne odporúčania Ministerstva zahraničných vecí SR týkajúce sa danej krajiny, najmä ak ide o destináciu mimo Európskej únie.
Nakoniec je to otázka pohodlia a slobody pohybu. Keď nemusíte riešiť, kde nechať kufor, kým čakáte na check-in do hotela, alebo ako ho vytiahnuť po schodoch v starom meste bez výťahu, cesta sa zrazu stáva jednoduchšou. A to je vlastne celý zmysel cestovania — nie vláčiť so sebou pol domácnosti, ale byť tam, kam ste prišli.