Chladnička ako veštecká guľa: čo si AI myslí o zvyškoch po nedeli

Otvorím chladničku v utorok večer a naskytne sa mi obraz, ktorý by mohol byť súčasťou nejakej pochmúrnej still-life maľby: napoly scvrknutá paprika, zvyšok kuracieho vývaru v pohári od uhoriek, dva žĺtky prikryté potravinovou fóliou a syr, ktorý sa rozhodol žiť si vlastným životom. Kedysi by som v tejto chvíli objednal pizzu. Dnes vytiahnem telefón a spýtam sa aplikácie, čo si o tom myslí. A ona — s istotou, ktorú by som od softvéru nečakal — mi navrhne frittatu s pečenou paprikou a bylinkovým olejom. Znie to príliš dobre. Skoro ako podvod.

Algoritmus, ktorý nesúdi

Rozdiel medzi kuchárkou babičky a AI generátorom receptov je v jednej veci: babička by sa na tú chladničku pozrela s ľútosťou, možno aj s miernym zdesením. Algoritmus nesúdi. Nemá pamäť na to, že si minulý týždeň sľúbil viac variť doma a menej si objednávať. Berie dáta — čo máš, koľko toho máš, kedy to exspiruje — a z toho skladá logiku, nie morálku. To je vlastne osviežujúce. Aplikácie ako Supercook, ChatGPT s pripojeným fotoaparátom alebo nová generácia asistentov v inteligentných chladničkách Samsung a LG dnes dokážu z odfotenej police vygenerovať tri až päť receptov v priebehu sekúnd, zoradených podľa toho, čo sa minie najskôr.

Skúšal som to opakovane, nie ako novinársky trik na jedno použitie, ale ako rutinu počas troch týždňov. Prekvapilo ma, že AI nie je len generátor kombinácií, ktoré by som aj tak vymyslel — cestoviny so zeleninou, žiadna veda. Občas prišla s niečím, čo by ma nikdy nenapadlo: fermentovaná kapusta s pečeným jablkom a horčicovou zálievkou, ktorá vznikla z toho, že som mal v chladničke pootvorenú konzervu a jednu nedojedenú jabĺčkovú štrúdľu. Bolo to dobré. Prekvapivo dobré, čo priznávam s istou dávkou trápnosti, pretože som bol pripravený AI za jej kuchárske ambície zosmiešniť.

Keď stroj rozumie chuti lepšie ako logike

Existuje tu jeden háčik, o ktorom sa nehovorí tak nahlas ako o tom, koľko času AI ušetrí. Tieto systémy sa učia z obrovského množstva receptov, ktoré ľudia písali s dôrazom na dostupnosť ingrediencií vo veľkých supermarketoch, nie v malej mestskej chladničke, kde je namiesto smotany na varenie kefír a namiesto bazalky nejaká zaschnutá petržlenová vňať. Výsledkom sú niekedy návrhy, ktoré technicky fungujú, ale chuťovo sú katastrofa — kombinácia, ktorú by žiadny chuťový bunky netolerovali. Raz mi aplikácia navrhla marinádu z citróna, medu a currry prášku na kúsok lososa, ktorý bol už na hrane trvanlivosti. Výsledok chutil ako niečo medzi ázijskou reštauráciou a lekárňou.

„Najlepšie AI recepty nie sú tie najkreatívnejšie, ale tie, ktoré rešpektujú, že chuť je otázka kultúry, nie len chémie.“
— z rozhovoru s kuchárom Petrom Ďurikom pre gastro podcast Chuťovky

Tu vzniká priestor pre niečo, čo by sa dalo nazvať kulinárska intuícia stroja — a je fascinujúce sledovať, ako sa postupne zlepšuje. Novšie modely už neponúkajú len technicky správne kombinácie, ale berú do úvahy aj kultúrny kontext: vedia, že smotana a kimchi sa väčšinou nestretávajú, aj keď by z hľadiska nutričných hodnôt fungovali skvele spolu. Táto citlivosť sa nedeje náhodou — je výsledkom tréningu na miliónoch skutočných receptov, ktoré ľudia varili, hodnotili a komentovali roky predtým, než ich niekto naskenoval do databázy.

Chladnička ako partner, nie sudca

Čo ma na tom najviac zaujalo, nebola technológia samotná, ale zmena vzťahu k jedlu, ktorý táto technológia vyvoláva. Namiesto pocitu viny z toho, že mám v chladničke chaos, prichádza pocit hry. Čo z toho dá stroj dokopy? Bude to jedlo, alebo experiment? Táto zmena postoja má aj praktický dôsledok — podľa dát z aplikácie Too Good To Go domácnosti, ktoré pravidelne používajú AI na plánovanie jedál zo zvyškov, vyhadzujú v priemere o pätinu menej potravín. Nie je to zázrak, ktorý zachráni planétu, ale je to konkrétny, merateľný posun v správaní, ktorý sa začal jednoduchou otázkou položenou telefónu namiesto rezignovaného objednania jedla.

Tá utorková frittata napokon dopadla lepšie, než som čakal. Papriku som opiekol dlhšie, ako odporúčal recept — pretože niektoré veci si stroj ešte len musí odžiť rovnako ako my, s trochu spáleným okrajom a chuťou, ktorá vznikla z improvizácie, nie z presného výpočtu.