Niekde medzi tretím a štvrtým lockdownom sa každý druhý človek rozhodol, že si urobí domáci kvások. Väčšina ho po dvoch týždňoch ticho vyhodila. Nie preto, že je to ťažké — ale preto, že nikto im poriadne nevysvetlil, čo vlastne sledujú.
Kvások je živá vec. Kolónia divých kvasiniek a baktérií, ktoré sa prirodzene vyskytujú na povrchu múky a vo vzduchu. Keď im dáte vodu a múku, začnú jesť — a ako vedľajší produkt produkujú oxid uhličitý a kyseliny. Ten prvý dvíha cesto. Tá druhá dáva chlebu chuť.
Prvých päť dní
Deň jedna: päťdesiat gramov celozrnnej ražnej múky a päťdesiat gramov vody izbovej teploty v pohári. Zamiešajte, prikryte utierkou — nie viečkom — a nechajte pri izbovej teplote. Ražná múka má viac divých kvasiniek ako biela, takže štart je rýchlejší. Deň dva: možno uvidíte bubliny, možno nie. Vylejte polovicu, pridajte rovnaké množstvo múky a vody. Deň tri, štyri, päť: rovnaký postup. Do piateho dňa by mal štartér zdvojnásobiť objem do šiestich hodín od kŕmenia a príjemne kysnúť — nie zapáchať po acetóne alebo syre.
Čo môže ísť zle
Ružová alebo oranžová plesňa — začnite odznova. Šedá tekutina navrchu — to je alkohol, ktorý sa nazýva hooch, jednoducho zamiešajte alebo vylejte a nakŕmte štartér skôr. Žiadne bubliny po piatich dňoch — skúste teplejšie miesto alebo zmeňte múku. Štartér z obchodu nie je nič iné ako tento proces niekoho iného — váš vlastný bude mať vašu kuchyňu, váš vzduch a vašu chuť.
Udržiavanie
Ak pečiete raz týždenne, štartér ide do chladničky a kŕmite ho raz za sedem dní. Ak pečiete každý deň, zostane pri izbovej teplote a kŕmite ho denne. Jednoduchšie ako kaktus. A na rozdiel od kaktusa vám dá niečo späť.