Sused mi pred desiatimi rokmi daroval tri korienky chrenu s vetou, ktorá znela nevinne: "Daj to niekam do kúta, nebude ti to prekážať." Dnes mám chren na troch miestach záhrady, z ktorých na jednom som ho nikdy nesadil. Chren sa totiž nepýta. Prerastie cez kompost, popod plot, cez korene ríbezlí, a keď si myslíte, že ste ho konečne vykopali celý, o rok vám z jedného zabudnutého kúska koreňa vyrastie nová rastlina, akoby sa nič nestalo. Ak hľadáte plodinu, ktorá odpustí lenivosť, zabudnutie aj zlé počasie, chren je presne ona. Otázka znie, či to odpustí vaša záhrada jemu.
Kde a ako ho nasadiť, aby vás to neprekvapilo
Chren chce hlbokú, kyprú pôdu, ideálne bez kameňov, lebo koreň sa vetví na každej prekážke a namiesto jedného pekného chrenu máte hromadu vlások. Sadí sa začiatkom jari, u nás na východe Slovenska aj koncom marca, v horských oblastiach pokojne počkajte do polovice apríla, zem musí byť odmrznutá a suchá dosť na to, aby sa dala spracovať. Používajú sa takzvané sadenice, teda kúsky bočných koreňov hrubé ako ceruzka, dlhé pätnásť až dvadsať centimetrov, šikmo zapichnuté do zeme tak, aby horný koniec bol tesne pod povrchom. Dôležitý detail, na ktorý som prišiel až po dvoch neúspešných sezónach: koreň musí ísť do zeme v správnej orientácii, hore je tam, kde bol pri materskej rastline bližšie ku krčku. Ak ho otočíte, vyrastie vám síce chren, ale pokrivený a rozvetvený, na kuchynské použitie nanič.
Odrody sa v našich záhradkárskych kruhoch veľmi nerozlišujú, drvivá väčšina ľudí pestuje takzvaný sedliacky chren, ktorý si niekto odkedy pamätá preberal zo suseda na suseda. Existuje aj odroda Boženka, o čosi rovnejšia a menej rozvetvená, ktorú predávajú niektoré škôlky ako "kultivovaný" chren, no v praxi je rozdiel minimálny. Chren je proste chren, jeho šľachtenie nikoho príliš netrápi, lebo sa oplatí investovať prácu radšej do rastlín, ktoré bez pomoci človeka nezvládnu ani jednu sezónu.
Pestovanie bez chémie, lebo chren si ju ani nezaslúži
Tu je pravda, ktorú väčšina záhradkárskych príručiek zamlčí: chren nepotrebuje takmer nič. Nehnojí sa, alebo len minimálne kompostom pri sadení, lebo prehnojená pôda spôsobuje, že koreň rastie príliš rýchlo, praská a je dutý. Polievanie potrebuje iba v prvých týždňoch po vysadení, potom si korene siahajú tak hlboko, že ani suché leto ako to minuloročné mu veľmi neuškodí. Jediná skutočná práca je zaštipovanie bočných výhonkov listov v priebehu leta, aby sila rastliny išla do koreňa a nie do zbytočnej zelene, a prípadné odstraňovanie bočných korienkov, ktoré chren vytvára v obrovskom množstve. Ak ich necháte, budete mať na jeseň hustý trs tenkých korienkov namiesto jedného hrubého chrenu vhodného na strúhanie.
"Chren nesadíme, chren len povolíme."
Škodcovia chren prakticky obchádzajú, občas sa objaví larva chrenovníka škvrnitého, chrobáčika, ktorý si na listoch vyžerie dierky, no na úrode koreňa sa to zvyčajne neprejaví. Ak sa to premnoží, stačí ručný zber, chemický postrek je tu skôr prejav paniky než nutnosť.
Zber, skladovanie a ten problém s nesmrteľnosťou
Zberá sa na jeseň, po prvých mrazíkoch, keď chren nadobudne najviac štipľavosti, teda niekedy od polovice októbra do novembra, kým sa zem ešte dá kopať. Skladuje sa v piesku v pivnici, podobne ako mrkva, alebo sa dá aj nastrúhať a zamraziť, čo je spôsob, ktorý osobne uprednostňujem, lebo čerstvo nastrúhaný chren v marci vie poriadne vyhnať slzy aj tomu najotrlejšiemu.
A teraz k tej nesmrteľnosti. Chren sa nedá jednoducho zbaviť. Aj ten najmenší kúsok koreňa, ktorý pri kopaní ostane v zemi, na jar vyrastie do novej rastliny. Kto chce chren vypestovať iba na jednom mieste a nie po celej záhrade, mal by ho sadiť do vyvýhradeného záhona ohraničeného napríklad starým sudom bez dna, zapusteným do zeme. Ja som to zanedbal a výsledkom je, že chren mám teraz aj tam, kde som pôvodne plánoval trávnik. Sused sa tomu smeje dodnes. Vraj mi to hovoril.