Človek vstúpi do miestnosti, ktorú vidí prvý raz, a napriek tomu je presvedčený, že tam už bol. Pocit odíde tak rýchlo, ako prišiel, a zanechá po sebe zvláštny nepokoj.
Známosť bez spomienky
Pamäť pracuje dvomi spôsobmi. Prvý dodáva konkrétnu spomienku, druhý len pocit známosti. Pri déjà vu sa spustí druhý bez prvého — je tu silný dojem, že situáciu poznáme, no chýba akýkoľvek obsah, ku ktorému by sa dal priradiť.
Prekrytie podobnosťou
Jedno z vysvetlení hovorí o čiastočnej zhode. Nové prostredie sa v niekoľkých znakoch podobá na miesto, ktoré poznáme, no pôvodnú spomienku si nevybavíme. Mozog zaznamená zhodu a vyhlási celý výjav za známy. Pokusy, v ktorých vedci stavali miestnosti s rovnakým rozložením nábytku, tento pocit u účastníkov naozaj vyvolali.
Déjà vu nie je chyba pamäte. Je to okamih, keď pamäť sama upozorní, že jej niečo nesedí.
Kto ho zažíva najviac
Najčastejšie mladší ľudia, cestovatelia a tí, ktorí bežne spia menej. S vekom výskyt klesá. Zaujímavé je, že súčasťou zážitku býva aj vedomie, že to nesedí — človek zároveň vie, že tam nikdy nebol, čo naznačuje, že kontrolné mechanizmy fungujú.
Kedy je na mieste opatrnosť
Časť pacientov s epilepsiou v spánkovom laloku hlási déjà vu tesne pred záchvatom, čo prvýkrát nasmerovalo výskum na túto oblasť mozgu. Ak sa pocit objavuje veľmi často, trvá dlho alebo je sprevádzaný zvláštnymi vnemami, je dôvod poradiť sa s lekárom. Ojedinelý zážitok je však úplne bežná vec.