Sused má za plotom čiernu igelitku pri každom kosení. Pekne zaviazanú, akoby v nej bolo niečo, čo sa nesmie dostať na denné svetlo. Vozí ju na zberný dvor, tam, kde skončí spolu s konármi po reze a zvyškami linolea po rekonštrukcii kúpeľne. Pýtal som sa ho raz, prečo to robí, keď má za domom kompostér, ktorý mu za tri roky nevidel jediné steblo trávy. Pokrčil plecami. Vraj to tak robil jeho otec. To je presne ten moment, kde záhradkárstvo prestáva byť logikou a stáva sa zvykom — a zvyky, žiaľ, nekŕmia pôdu.
Pokosená tráva je totiž jedno z najbohatších organických hnojív, aké máte doma zadarmo, a väčšina ľudí ju posiela preč ako niečo hanblivé. Čerstvo pokosená tráva má pomer uhlíka k dusíku niekde okolo 15:1 až 20:1, čo je pre pôdny život prakticky hostina. Problém nie je v tráve. Problém je v tom, ako s ňou narábame — a tu robím chybu ešte aj ja, po dvadsiatich rokoch, keď v júlovej horúčave hodím na záhon desaťcentimetrovú vrstvu čerstvej trávy a o tri dni sa čudujem, prečo to tam smrdí ako v maštali a paradajky pod tým dusia korene.
Mulč, ktorý nezahnije, ak ho nepresolíte
Tráva ako mulč funguje skvele, ale len v tenkých vrstvách a najlepšie mierne zavädnutá — nechajte ju pol dňa na slnku, kým stratí tú vodnatú lesklosť. Vrstva hrubá dva až tri centimetre sa rozdýcha, drží vlahu v suchom lete, ktoré na juhu Slovenska býva čoraz bežnejšie už od druhej polovice júna, a postupne sa rozloží. Vrstva desať centimetrov naraz sa zlepí, zhutní a začne hniť anaeróbne — presne ten zápach, ktorý poznajú všetci, čo to raz skúsili po sviatku, keď kosačka stála v garáži tri týždne a tráva narástla do kolena. Na záhonoch so zeleninou mulčujem trávou okolo paradajok, uhoriek a papriky, nikdy nie priamo na stonku, vždy s medzerou pár centimetrov, aby sa nezačala tvoriť vlhká kolíska pre slizniaky. Pod jabloňami a hruškami funguje tráva podobne — drží vlahu, obmedzuje burinu, a keď ju necháte rozložiť cez zimu, jarná pôda pod korunou je vďačná. Na trávniku samotnom má zmysel mulčovacie kosenie bez zbierania, ak kosíte často a nakrátko — trávnik si tak recykluje vlastný dusík a vy ušetríte kompostér pre iné veci.
Kompost potrebuje trávu v rovnováhe, nie v hromadách
Najčastejšia chyba, ktorú vidím na návštevách u čitateľov, je kompostér plný samej trávy, natlačenej ako do siláže. Vyzerá to sľubne, no o týždeň je to slizká, páchnuca hmota bez vzduchu. Tráva je zelená zložka, bohatá na dusík, a potrebuje partnera — hnedú zložku s uhlíkom: suché lístie, slamu, pokrájané konáre po reze, kartón bez potlače. Ideálny pomer je zhruba jeden diel čerstvej trávy na dva diely hnedého materiálu, premiešané, nie poukladané vo vrstvách ako lasagne, ktoré sa nikdy nepremiešajú. Keď si toto osvojíte, kompost prestane byť problémom a stane sa vecou, na ktorú sa tešíte — ja osobne kompost prehadzujem vidlami raz za tri týždne, a keď je pomer správny, do štyroch mesiacov mám tmavú, drobivú hlinu, ktorá voňa po lese po daždi, nie po niečom, čo treba schovať za dom.
Tráva sama osebe nie je ani hnojivo, ani odpad. Je to surovina, ktorá čaká, kým jej niekto dá tvar — a najhoršie, čo s ňou môžete urobiť, je nechať ju hniť v igelitke.
Sliepky, králiky a tá tráva, čo sa oplatí nechať bokom
Ak máte v záhrade sliepky, čerstvo pokosená tráva im padne vhod, ale s mierou — nie ako jediná strava, skôr ako doplnok k zrninám, a rozhodne nie tráva z trávnika ošetreného herbicídom, čo je vec, na ktorú ľudia zabúdajú aj rok po aplikácii. Králiky trávu milujú, no čerstvá a mokrá im dokáže spôsobiť nadúvanie, takže aj tu platí pravidlo mierneho zavädnutia, rovnako ako pri mulči. A tráva z prvého jarného kosenia, keď je plná kvitnúcich sedmokrások a púpav? Tú nechajte radšej priamo na trávniku alebo do kompostu — kvety sú pastvou pre včely ešte predtým, než ich kosačka posekala, a keď ju necháte pár hodín ležať na tráve po kosení, opeľovače stihnú posledné návštevy skôr, než všetko zhrabete. Malá vec, ktorá v konečnom súčte znamená viac, než by sa na prvý pohľad zdalo pre záhradu, kde sa má čomu opeľovať.
Sused so svojou igelitkou raz príde na to, že to, čo desať rokov posielal preč, mu celý ten čas mohlo ležať pod jabloňou alebo v kompostéri. Dovtedy budem kosiť, mulčovať tenko, kompostovať v pomere a občas prihodiť hrsť sliepkam — presne v tomto poradí, lebo záhrada, na rozdiel od zvykov po otcovi, sa riadi chémiou, nie sentimentom.