Keď vonku mrzne, úľ pôsobí opustene. V skutočnosti v ňom prebieha jedna z najprepracovanejších foriem spolupráce, aké v prírode nájdeme. Včely medonosné totiž zimu neprespia — prežijú ju spoločným kúrením.
Zimné klbko
Pri poklese teploty sa včely stiahnu do guľovitého zhluku okolo matky. Vonkajšia vrstva tvorí izoláciu, vnútro klbka sa udržiava na teplote, ktorá umožňuje prežitie, a pri odchove plodu ešte vyššej. Teplo vzniká rýchlym zmršťovaním letových svalov bez pohybu krídel — včela sa v podstate trasie.
Kľúčové je, že sa včely striedajú. Tie z chladného obvodu sa presúvajú dovnútra a naopak, takže sa žiadna neprepracuje k vyčerpaniu.
Palivom je med
Celý systém beží na zásobách. Silné včelstvo spotrebuje počas zimy niekoľko desiatok kilogramov medu — presne preto včelár nechá v úli zásoby alebo doplní krmivo. Klbko sa navyše musí za zásobami postupne posúvať; ak dlhé mrazy znemožnia presun, včelstvo môže vyhladovať priamo vedľa plných plástov.
Zimné klbko nie je spánok, ale nepretržitá práca, ktorá spotrebúva desiatky kilogramov zásob.
Prečo je teplá zima problém
Znie to protirečivo, no mierne zimy včelám neprospievajú. Pri vyšších teplotách sú aktívnejšie, spotrebujú viac zásob a matka môže začať klásť skôr, než je vonku dostatok peľu. Kolísavé počasie tak býva pre včelstvá náročnejšie než stabilný mráz.
Prvý jarný let
Včely počas zimy nevyletujú a odpad si držia v tele. Pri prvom teplejšom dni preto absolvujú takzvaný preletový deň, ktorý má hygienický význam. Včelár podľa neho odhadne, ako silné je včelstvo a či matka prežila. Je to zároveň chvíľa, keď sa ukáže, či zimovanie vyšlo — ticho pri úli v marci býva zlá správa.