Prvý mráz nikdy nepríde tak, ako sľubuje predpoveď. Príde v noci, keď si myslíte, že ešte máte týždeň, a ráno vám z toho ostane čierna kaša tam, kde včera kvitli georgíny a ešte dozrievali posledné papriky. Zažil som to trikrát, kým som pochopil jednu vec: záhrada sa na zimu nepripravuje v deň, keď teplomer ukáže mínus. Pripravuje sa priebežne, od konca septembra, s trpezlivosťou človeka, ktorý vie, že príroda mu nedá druhú šancu.
Čo ešte musí von zo zeme
Najprv tie citlivé duše. Georgíny, muškáty v črepníkoch, begónie hľuznaté – všetko, čo neznesie ani ľahký mráz, musí byť preč skôr, než sa prvýkrát pochmúrne zamračí. Georgíny vykopávam po prvom slabšom mraze, ktorý im spáli vňať, ale hľuzy v zemi ešte nepoškodí – zvyčajne to vychádza na koniec októbra v nížinách, o dva týždne skôr, ak záhradkárčite niekde nad 500 metrov. Hľuzy nechám oschnúť v tieni, nie na slnku, a uložím do debny s pieskom niekde, kde teplota nepadne pod nulu, ale ani nevystúpi nad desať stupňov. Pivnica je ideálna, ak nemáte myši. Ja ich mám, takže bojujem každý rok odznova.
Paradajky, papriky a cukety zbierajte skôr, než čakáte prvý mráz – aj zelené. Zelené paradajky dozrejú na okne, v novinovom papieri, pomaly a bez chémie, hoci nikdy nebudú chutiť tak ako tie zo slnka. Radšej menej sladká paradajka ako žiadna. Tekvice a cukety nechajte na slnku doschnúť šupku, potom do suchej a vzdušnej miestnosti – nie do pivnice, tam vám zhnijú skôr, než ich stihnete zjesť.
Záhradník, ktorý čaká na dokonalé počasie na presádzanie, čaká na niečo, čo v tejto krajine neexistuje.
Ovocný sad a čo mu dlhujete
Rez na kruh suchých a chorých konárov patrí do tohto obdobia, nie do jari, ako si mnohí myslia. Jesenný rez rán na strome lepšie zaceľuje, pretože strom ešte prúdi miazgou a rana sa uzatvára rýchlejšie ako v mrazivom januári. Pozor len na jednu vec – čerešne a slivky radšej nerežte teraz, tie si nechajte na letný rez, inak riskujete monilinovú spáleninu, ktorá sa cez ranu dostane do dreva skôr, ako stihnete povedať „gumoznak“.
Kmene mladých stromčekov obviažte proti hlodavcom a zajacom – pletivom alebo náterom vápnom, nie plastovou fóliou, tá sa v mraze roztrhne a strom si o ňu ešte poškriabe kôru. Vápenný náter navyše chráni pred popraskaním kôry pri prudkých zmenách teploty, čo je v našich podmienkach s mrazivými nocami a slnečnými dňami bežnejšie, než by ste čakali.
Spadnuté ovocie zbierajte a kompostujte, nenechávajte ho ležať pod stromom. Je to živná pôda pre múčnatku a hnilobu, ktorá prezimuje priamo tam, kde ju na jar znovu nakazíte. Viem, znie to ako zbytočná drina po celom lete drina, ale hodina práce teraz ušetrí týždeň nervov budúci rok.
Záhon, trávnik a posledné zelené hnojenie
Prázdne záhony po zbere neponechávajte holé. Výsev horčice bielej alebo facélie ako zeleného hnojenia stihnete ešte do polovice septembra, neskôr už vzíde slabo a mráz ju zničí skôr, než stihne urobiť svoju prácu. Ak ste to prešvihli, aspoň záhon zamulčujte slamou alebo lístím – holá zem cez zimu stráca štruktúru, vyplavujú sa jej živiny a na jar sa vám bude ťažšie kyprilo.
Trávnik naposledy pokoste na výšku okolo štyroch centimetrov, nie kratšie – prikrátko pokosený trávnik horšie znáša mráz a vyzimuje škvrnito. Ak ste tento rok trávnik prihnojovali dusíkom, teraz už nie, potrebuje draslík a fosfor, aby zosilnel koreň pred zimou, nie novú vňať, ktorú mu mráz spáli.
A napokon hadice, nádoby na vodu, terakotové kvetináče – všetko, čo praská pri mraze, patrí do suchého skladu skôr, než príde prvá studená noc. Sám som raz nechal keramický kvetináč vonku „len na jednu noc“ a ráno som mal na terase tri kúsky pekného, ale nefunkčného črepu. Záhrada odpúšťa veľa vecí, ale nedôslednosť si pamätá presne.