Sedíte pri káve, otvoríte si spravodajský web a medzi vami a titulkom sa vztýči sivá stena. Súhlasím so všetkým. Odmietnuť všetko. Nastaviť predvoľby. Máte tri sekundy trpezlivosti a webová stránka to vie. Preto je tlačidlo súhlasu vždy väčšie, farebnejšie a o pár pixelov bližšie k vášmu palcu než tlačidlo odmietnutia. Kliknete. A práve ste podpísali dokument, ktorý by ste si vytlačený nikdy neprečítali celý.
Cookies lišty sa stali digitálnym ekvivalentom papierika, ktorý vám niekto podstrčí pred vchodom do klubu — vyzerá to ako formalita, no v skutočnosti je to zmluva. Európska legislatíva, konkrétne GDPR a takzvaná ePrivacy smernica, vyžaduje, aby súhlas bol slobodný, informovaný a jednoznačný. Realita je taká, že drvivá väčšina slovenských aj českých webov tieto podmienky spĺňa len na papieri, respektíve v texte, ktorý si nikto neprečíta. Dizajnéri tomu hovoria dark patterns — temné vzory. Ide o rozhranie navrhnuté tak, aby vás nasmerovalo presne tam, kam chce prevádzkovateľ, nie tam, kam by ste chceli vy.
Čo presne odovzdávate jedným klikom
Keď kliknete na „Prijať všetko“, súhlasíte spravidla s tromi až piatimi kategóriami cookies. Nevyhnutné technické cookies sú neškodné, tie potrebuje aj obyčajný nákupný košík. Problém je v tých ďalších — analytických, marketingových a takzvaných „personalizačných“. Tie vytvárajú digitálny profil, ktorý sleduje, na čo klikáte, ako dlho zostávate na stránke, z akého zariadenia pristupujete a často aj to, aké iné stránky ste navštívili predtým. Tento profil sa následne predáva alebo zdieľa s desiatkami, niekedy stovkami takzvaných tretích strán. Áno, stoviek. Bežný slovenský spravodajský web dokáže mať v pozadí zaregistrovaných aj vyše dvesto partnerov, ktorým odovzdáva časť vašich dát výmenou za reklamný príjem.
Najabsurdnejšie na tom je, že samotné odmietnutie súhlasu je zámerne skomplikované. Súhlas dáte jedným kliknutím, no odvolať ho musíte cez tri podmenu a niekedy aj cez formulár, ktorý vás presmeruje na inú stránku. Úrad na ochranu osobných údajov to označuje priamo — odmietnutie musí byť rovnako jednoduché ako súhlas. V praxi to tak takmer nikdy nie je.
Súhlas, ktorý je ťažšie odvolať než udeliť, nie je slobodný súhlas — je to len elegantne zabalený nátlak.
Prečo na tom vlastne záleží
Niekto povie, že mu je jedno, či vie nejaká reklamná sieť, že hľadal recept na kuracie krídelká alebo že si pozeral byty na predaj v Ružinove. Lenže dáta sa neskladajú izolovane. Kombinácia stoviek maličkých signálov — čo čítate, kedy, ako dlho, z akého mesta — vytvára profil, ktorý dokáže predpovedať vaše nákupné správanie, politické preferencie, dokonca aj to, či práve prechádzate životnou krízou. Tieto profily sa obchodujú na takzvaných reklamných burzách v reálnom čase, rýchlejšie, než trvá načítanie stránky. Vy medzitým čítate článok o tom, ako si ušetriť na dovolenke, a niekde v pozadí prebehla aukcia o to, ktorá firma vám ukáže reklamu na dovolenkové poistenie.
Zaujímavé je, že čím väčšia firma, tým sofistikovanejšie zaobalenie. Veľké technologické platformy si dávajú záležať na tom, aby ich cookies lišta vyzerala transparentne — s prepínačmi, kategóriami, dokonca aj s odkazom na politiku súkromia dlhú ako stredoveký kódex. Paradoxne práve táto zdanlivá transparentnosť funguje ako únavová stratégia. Čím viac možností vám ponúknu, tým je pravdepodobnejšie, že to vzdáte a kliknete na najjednoduchšiu voľbu, ktorou je súhlas so všetkým.
Čo sa dá reálne robiť
Rozšírenia do prehliadača, ktoré automaticky odmietajú cookies alebo vyberajú minimálnu možnú konfiguráciu, existujú a fungujú prekvapivo dobre — napríklad Consent-O-Matic alebo I don't care about cookies. Nie sú dokonalé, občas rozbijú funkčnosť nejakého webu, ale ušetria vám desiatky kliknutí denne. Rozumnejšie je tiež nastaviť si v prehliadači blokovanie cookies tretích strán ako predvolené správanie, nie ako výnimku. A ak vám na súkromí naozaj záleží, oplatí sa investovať pár minút do nastavenia predvolieb priamo pri prvej návšteve dôležitých webov, namiesto reflexívneho kliknutia na veľké modré tlačidlo.
Nič z toho vás neochráni úplne. Internet postavený na reklame bude vždy hľadať spôsob, ako sa dostať k vašim dátam, lebo to je jeho obchodný model. Ale rozdiel medzi tým, kto klikne bez rozmýšľania, a tým, kto si aspoň raz za čas prečíta, čo vlastne odsúhlasuje, je presne ten rozdiel medzi tým, či ste produkt, alebo len občas nepohodlný zákazník.