Stojím pred regálom s cereáliami a čítam zloženie krabice, na ktorej je veľkými písmenami napísané "bez pridaného cukru". Prvá ingrediencia je ryžový sirup. Druhá jačmenný slad. Tretia koncentrát jablčnej šťavy. Cukor tam teda naozaj nie je — sú tam len jeho tri príbuzné pod inými menami, ktoré telo spracuje úplne rovnako. Toto nie je klamstvo v právnom zmysle. Je to presne to, na čo bol jazyk etikiet vyšperkovaný celé desaťročia.
Slovník, ktorý výrobcovia milujú
Cukor má v zložení potravín viac prezývok než mafiánsky boss. Glukózovo-fruktózový sirup, dextróza, maltodextrín, invertný cukor, melasa, agávový sirup, ryžový sirup, jačmenný slad, koncentrát ovocnej šťavy — všetko sú to formy jednoduchých cukrov, ktoré telo metabolizuje takmer identicky, aj keď marketing pri niektorých z nich šepká slovo "prírodné" tak nežne, až mu človek chce veriť. Agávový sirup má povesť zdravšej alternatívy, pritom obsahuje viac fruktózy než klasický biely cukor. Kokosový cukor znie exoticky a zdravo, glykemicky sa však od trstinového cukru líši len kozmeticky.
Zákon výrobcom nedovoľuje klamať, dovoľuje im však rozdeliť. Ak sa v jednom výrobku použije päť rôznych typov cukru, každý sa v zozname zložiek objaví samostatne, a teda nižšie, než keby bol cukor jeden jediný. Múka môže byť prvá, pretože presvedčivo vyzerá, že prevažuje, no keď sa spočítajú všetky formy sladidiel dokopy, pokojne môžu tvoriť väčšinu receptúry. Toto sa volá dávkovanie zloženia a je to úplne legálne.
Spotrebiteľ nečíta zloženie preto, aby sa dozvedel pravdu. Číta ho preto, aby sa upokojil. A presne to mu etiketa ponúkne.
Ako etiketu prečítať tak, aby to malo zmysel
Prvý krok je ignorovať prednú stranu obalu úplne. Nápisy "fit", "zdravé raňajky", "bez pridaného cukru" alebo "prírodne sladené" sú marketingová vrstva, nie informácia. Skutočný príbeh sa odohráva na zadnej strane, v tabuľke výživových hodnôt, v riadku "z toho cukry". Tento údaj hovorí, koľko gramov cukru je v stovke výrobku, bez ohľadu na to, koľkými menami sa v zozname zložiek skrýva.
Druhý krok je pozrieť sa na poradie zložiek s vedomím, že cukry sa dajú rozdrobiť. Ak sa v prvých piatich riadkoch objaví čokoľvek končiace na -óza, akýkoľvek sirup, slad alebo koncentrát šťavy, je rozumné predpokladať, že výrobok je sladený výdatnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Tretí krok, ktorý väčšina ľudí preskočí, je porovnanie s podobným výrobkom inej značky. Jogurt s ovocím od jednej firmy môže mať dvanásť gramov cukru na sto gramov, od inej sedemnásť — a obaly pritom vyzerajú prakticky rovnako, s rovnako spokojným ovocím na obrázku.
Zaujímavé je, že aj výrobky bez pridaného cukru môžu mať vysoký obsah cukrov prirodzene, napríklad ovocné pyré alebo sušené ovocie. Tam nejde o podvod, len o fyziológiu — telo cukor z hrozienok nerozlišuje od cukru z cukríkov, aj keď jedno z nich má navyše vlákninu a pocit dobrého svedomia.
Prečo na tom vlastne záleží
Nikto nečaká, že bude pri každom nákupe robiť chemický rozbor. Realistický cieľ nie je vylúčiť cukor úplne, ale prestať sa nechať viesť za nos slovami na prednej strane obalu. Stačí si osvojiť pár mien, ktoré cukor rád nosí, keď nechce byť spoznaný, a vedieť, kde v tabuľke hľadať pravdu. Ten krabica cereálií z regálu napokon skončila v košíku — len s vedomím, že sladká raňajková kaša sa doma bude podávať v menšej porcii, než sľubovala obrázková ilustrácia na krabici.