Vystúpite z lietadla, urobíte pár krokov po letiskovej ploche a zrazu vám dochádza dych, akoby ste bežali do schodov s plným batohom. Pritom stojíte na mieste. To je Cusco – mesto vo výške okolo 3400 metrov, kam väčšina návštevníkov z Európy priletí priamo z rušného Limy na hladine mora, teda z jedného extrému do druhého za necelú hodinu letu. Telo na taký skok proste nie je pripravené a nadmorská výška si to od neho vyberie, či sa jej to páči, alebo nie.
Prečo Cusco potrápi aj fit turistu
Výšková choroba nemá nič spoločné s kondičkou. Skúsený maratónec môže v Cuscu ležať s bolesťou hlavy, zatiaľ čo jeho sused, ktorý naposledy športoval na strednej škole, si pokojne fotí katedrálu na hlavnom námestí. Telo potrebuje čas, aby si zvyklo na nižší obsah kyslíka vo vzduchu, a to nesúvisí so silou svalov, ale s tým, ako rýchlo si organizmus vytvorí viac červených krviniek. Typické príznaky sú bolesť hlavy, únava, nespavosť, nechutenstvo, občas nevoľnosť. Vo väčšine prípadov odznejú do dvoch či troch dní, ale podceňovať sa nedajú – v zriedkavých, závažnejších prípadoch môže výšková choroba prerásť do vážnejších komplikácií, preto sa oplatí prejav tela sledovať a nehrať hrdinu.
Osvedčená stratégia znie jednoducho: prvý deň v Cuscu nerobiť nič. Žiadny výstup na okolité kopce, žiadne dlhé prechádzky do štvrte San Blas so strmými uličkami, žiadny alkohol večer na oslavu príletu. Piť veľa vody, jesť ľahko, spať skoro. Mnoho miestnych hotelov ponúka čaj z koky, ktorý má povesť prírodného pomocníka proti výškovej chorobe – vedecké dôkazy sú skromnejšie než povesť, ale ako rituál a teplý nápoj po únavnom lete určite neuškodí.
Postupná aklimatizácia namiesto rovno na vrchol
Rozumnejšia trasa ako Cusco a hneď Machu Picchu je Cusco, potom nižšie položené Posvätné údolie Inkov okolo Ollantaytamba, a až následne samotné Machu Picchu, ktoré leží nižšie než Cusco, približne okolo 2400 metrov. Telo tak dostane postupný, nie skokový nárast výšky a klesanie namiesto ďalšieho stúpania. Viacerí cestovatelia práve preto odporúčajú stráviť v Posvätnom údolí dva až tri dni pred tým, než sa vydajú vlakom alebo autobusom do Aguas Calientes, odkiaľ sa k ruinám vystupuje.
Výška sa nedá preskákať trénerkami zo sedemnástky, ale dá sa jej dať čas – a to je jediný liek, ktorý funguje spoľahlivo.
Ak plánujete aj trek po Inkskej ceste alebo výstup na Vinicunca, dúhovú horu, ktorá leží ešte vyššie než Cusco, počítajte s tým, že telo potrebuje aklimatizovať postupne aj na túto ďalšiu nadstavbu. Skúsení sprievodcovia odporúčajú nezačínať náročný trek hneď po prílete, ale najprv stráviť v regióne aspoň niekoľko dní bežným životom – prechádzkami po meste, návštevou trhu, posedením v kaviarni – než sa telo pustí do fyzicky náročnejšieho programu.
Čo si overiť pred cestou
Liek proti výškovej chorobe existuje a lekári ho bežne predpisujú cestovateľom do vysokohorských oblastí, no jeho vhodnosť, dávkovanie aj možné vedľajšie účinky treba prebrať s praktickým lekárom alebo v cestovnej ambulancii ešte na Slovensku, nie improvizovať na mieste podľa rád zo skupinového chatu. Rovnako sa oplatí uzavrieť cestovné poistenie, ktoré kryje aj pobyt vo vysokohorskom prostredí a prípadnú lekársku pomoc v Peru – nie každá základná polica túto klauzulu obsahuje. Aktuálne informácie k vízam, bezpečnostnej situácii v krajine aj odporúčania pre cestovateľov nájdete na webe Ministerstva zahraničných vecí SR, ktorý sa oplatí skontrolovať tesne pred odletom, nie mesiac vopred.
Cusco aj Machu Picchu si tú námahu s aklimatizáciou zaslúžia. Mesto s koloniálnymi fasádami postavenými priamo na inkských základoch a citadela, ktorá sa vynára z hmly nad údolím rieky Urubamba, patria medzi zážitky, pri ktorých sa oplatí prísť pripravený – telo aj hlavou.