Cyprus: dve tváre jedného ostrova

Nikózia je jediné hlavné mesto v Európe, ktoré si stále delí plot z ostnatého drôtu a nárazníková zóna pod dohľadom OSN. Prejdete cez hraničný priechod v centre mesta, ukážete pas, a zrazu ste v inej krajine, inej mene, inom písme — hoci pred desiatimi minútami ste sedeli v kaviarni, kde vám dali grécku kávu a účet v eurách. Cyprus sa dá navštíviť ako jedna dovolenka pri mori. Dá sa ale precestovať aj ako dva úplne odlišné svety, ktoré od roku 1974 oddeľuje takzvaná Zelená línia — a práve v tom je jeho čaro, aj jeho smutná história.

Juh: Grécky Cyprus, Únia a eurá

Väčšina Slovákov, ktorí na Cyprus letia, mieria do gréckej časti — Cyperskej republiky, členského štátu Európskej únie. Priamy let zo Slovenska síce nečakajte, väčšinou sa lieta s prestupom, ale letiská v Larnake a Pafose sú z Viedne či Prahy dostupné bez väčších komplikácií. Platí sa eurom, funguje tu bežná infraštruktúra únijnej krajiny, a keďže ide o Schengen len čiastočne (Cyprus zatiaľ nie je plne v Schengene), pas alebo občiansky preukaz si so sebou zoberte aj vy, občania EÚ.

Larnaka a Limassol sú turistickejšie, s pieskovými plážami a promenádami plnými reštaurácií. Pafos má zas archeologický park s mozaikami, ktoré patria medzi najzachovalejšie z rímskej doby v celom Stredomorí — je zapísaný na zozname UNESCO a stojí za pol dňa chôdze v tieni starých olivovníkov. Kto chce uniknúť davu, mal by zamieriť do vnútrozemia, do pohoria Trodos, kde sú horské dedinky s vinicami a byzantskými kostolíkmi, o ktorých väčšina plážových turistov ani nevie.

Sever: Turecká republika severného Cypru, ktorú uznáva len jeden štát

Prejdite hraničný priechod v Nikózii alebo inde pozdĺž Zelenej línie a ste v Tureckej republike severného Cypru — území, ktoré medzinárodne uznáva jedine Turecko. Platí sa tureckou lírou, aj keď v turistických oblastiach akceptujú aj eurá, a cenová hladina je citeľne nižšia než na juhu — porovnateľná skôr s Tureckom než s gréckym Cyprom. Prechod cez hranicu je dnes bežná formalita, kontrola pasu trvá pár minút, no odporúčam si pred cestou overiť aktuálne podmienky na webe Ministerstva zahraničných vecí SR, pretože sa občas menia bez veľkého ohlásenia.

Severná časť Nikózie, ktorá sa tu volá Lefkoša, má stredoveké opevnené jadro s mešitami postavenými v bývalých gotických katedrálach — architektonický dôkaz, koľkokrát si tento ostrov niekto privlastnil. Pobrežné mestečko Kyrénia s prístavom obklopeným benátskou pevnosťou patrí k najfotogenickejším miestam celého Cypru, a pritom sem podstatná časť turistov z juhu ostrova vôbec nezavíta — buď z neznalosti, alebo preto, že hranicu prekračovať jednoducho nechcú.

Cyprus je jediné miesto, kde raňajkujete v Európskej únii a obedujete v krajine, ktorú väčšina sveta oficiálne neuznáva.
— poznámka z cestovateľského denníka

Ako si to naplánovať, aby to malo hlavu a pätu

Na Cyprus sa oplatí ísť buď na jar (apríl, máj), keď je vnútrozemie ešte zelené a teploty príjemné aj na turistiku, alebo na jeseň, keď opadne letná horúčava aj davy. Júl a august vedia byť na juhu ostrova nepríjemne horúce, najmä ak plánujete niečo iné než ležať pri bazéne. Na celý ostrov, teda oboje časti spolu s výletom do hôr, počítajte aspoň s týždňom — kratší pobyt vás donúti vyberať si, a to by bola škoda, lebo kontrast medzi gréckym pobrežím plným rezortov a tureckým severom s prázdnejšími plážami a lacnejšou kuchyňou je práve to, čo robí tento ostrov zaujímavým.

Auto si prenajmite zvlášť na každej strane hranice — autopožičovne z juhu totiž bežne nedovolia svoje vozidlá vziať na sever, poistky to jednoducho nekryjú. Treba tak počítať s dvomi prenájmami, ak chcete mať vlastné voľnosť pohybu na oboch stranách. Cestovné poistenie si skontrolujte obzvlášť dôkladne — nie každá poistka totiž pokrýva pobyt v neuznávanom štáte, takže radšej sa spýtajte priamo poisťovne, než sa spoliehať na všeobecné podmienky.

Cyprus tak zostáva jedným z mála miest v Európe, kde si turista môže v priebehu jedného dňa vyskúšať dve civilizácie, dve meny a dve verzie tej istej histórie. A práve to rozdelenie, ktoré je pre miestnych tragédiou trvajúcou už polstoročie, je pre návštevníka nečakane poučnou lekciou geopolitiky priamo v teréne — bez nutnosti čítať učebnice.