Každý rok sa nájde kolegyňa, ktorá sa v marci chytá za hlavu, prečo jej z výplaty odrazu zmizlo pár desiatok eur. Odpoveď je väčšinou banálna: zabudla si na dieťa. Nie doslova, samozrejme, len administratívne — v personálnom oddelení si nepredĺžila nárok na daňový bonus a firma jej ho prestala vyplácať. Daňový bonus na dieťa je jedna z mála štátnych podpôr, ktorá funguje takmer automaticky, no ten „takmer" dokáže potrápiť.
V princípe ide o jednoduchú vec. Štát vám zníži daň z príjmu o pevnú sumu za každé nezaopatrené dieťa, ktoré vyživujete. Nie je to dávka, ktorú by ste dostávali od úradu práce, ale úľava priamo vo výplate — zamestnávateľ vám jednoducho odvedie menej dane a rozdiel dostanete navyše k mzde. Suma sa líši podľa veku dieťaťa a mení sa každý rok podľa životného minima, preto je dobré si ju overiť na aktuálny rok priamo u zamestnávateľa alebo na stránke finančnej správy.
Kto má na bonus nárok
Nárok má rodič, ktorý vyživuje nezaopatrené dieťa — vlastné, osvojené, alebo dieťa v náhradnej starostlivosti. Nezaopatrenosť sa väčšinou spája s vekom do 25 rokov, pokiaľ dieťa sústavne študuje, no pri deťoch do 18 rokov platí bonus bez ohľadu na to, či chodia do školy. Dôležité je, že bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, nie obaja súčasne na to isté dieťa v tom istom mesiaci. V praxi si páry často rozdelia deti medzi seba, ak majú viac potomkov, alebo sa striedajú podľa toho, komu sa to daňovo viac oplatí.
Podmienkou je aj dostatočný príjem. Ak zarábate len minimálnu mzdu na dohodu a nemáte odpracovaný dostatočný počet hodín, môže sa stať, že si bonus neuplatníte v plnej výške, prípadne vôbec — zákon totiž viaže nárok na minimálnu hranicu zdaniteľného príjmu. Netýka sa to väčšiny bežných zamestnancov na plný úväzok, ale živnostníkom alebo ľuďom s nepravidelným príjmom sa oplatí prepočítať si to vopred, ideálne s účtovníčkou.
Najčastejšia chyba nie je nezáujem, ale zabudnutie — ľudia si jednoducho neuvedomia, že papier treba obnoviť.
Ako si bonus uplatniť
Zamestnanec to má najjednoduchšie. Stačí u zamestnávateľa podpísať takzvané vyhlásenie na zdanenie príjmov a priložiť rodný list dieťaťa, prípadne potvrdenie o návšteve školy, ak je dieťa staršie. Zamestnávateľ potom bonus zohľadňuje automaticky v každej výplate. Háčik je v tom, že toto vyhlásenie sa musí obnovovať — pri zmene zamestnávateľa, na začiatku roka, alebo keď dieťa prejde do vyššej vekovej kategórie, pri ktorej sa mení výška bonusu. Práve tu vzniká najviac omylov, keď si ľudia myslia, že raz podpísané vyhlásenie platí navždy.
Živnostníci a ľudia s inými druhmi príjmov si bonus uplatňujú raz ročne, priamo v daňovom priznaní. Netreba nič posielať vopred, stačí do príslušnej časti priznania doplniť údaje o deťoch a doložiť rodné listy, ak ich daňový úrad ešte nemá k dispozícii z minulých rokov. Rozdiel medzi mesačným a ročným uplatnením je hlavne v tom, kedy peniaze reálne uvidíte — zamestnanec ich má rozložené v každej výplate, živnostník dostane jednorazovo väčšiu sumu po podaní priznania.
Čo sa oplatí sledovať
Ak sa vám v priebehu roka zmení situácia — dieťa dovŕši plnoletosť, prestane študovať, alebo sa narodí ďalšie dieťa — treba to nahlásiť čo najskôr. Bonus sa totiž počíta na mesačnej báze a oneskorené nahlásenie znamená, že buď prídete o peniaze, na ktoré máte nárok, alebo naopak budete musieť preplatok vrátiť, čo je nepríjemnejší scenár. Rovnako sa oplatí sledovať zmeny výšky bonusu, ktoré štát pravidelne upravuje — nie je nič neobvyklé, že suma z januára sa v priebehu roka zvýši.
Daňový bonus nie je suma, ktorá zmení život, ale je to peniaz, ktorý si štát od vás nezobral, hoci mohol. A to je v časoch, keď sa oplatí sledovať každé euro, dostatočný dôvod nenechať ho ležať ladom len preto, že niekto zabudol podpísať jeden papier.