Otvorte si výplatnú pásku. Niekde v tom stĺpci čísel, ktorý si nikto poriadne nečíta, sedí položka, čo vám mesiac čo mesiac uberá výraznú časť hrubej mzdy a sľubuje, že sa vám to raz vráti. Otázka znie, kedy presne to "raz" nastane a či sa toho vôbec dožijete v podobe, na akú si teraz myslíte. Slovenský dôchodkový systém sa hrdo tvári ako trojpilierový. V praxi je to skôr trojhlavá saň, kde každá hlava funguje podľa iných pravidiel a len jedna z nich vám naozaj patrí.
Prvý pilier: štát si požičiava od budúcnosti
Prvý pilier je priebežný systém, čo znie upokojujúco byrokraticky, ale v skutočnosti ide o jednoduchý princíp: peniaze, ktoré teraz odvádzate do Sociálnej poisťovne, nejdú na žiadny váš účet. Idú rovno na dôchodky súčasných dôchodcov. Vy sa staviate do radu za nimi a dúfate, že keď na vás príde rad, bude v systéme ešte niekto, kto zaplatí za vás. Funguje to, kým je pomer pracujúcich k dôchodcom priaznivý. Lenže Slovensko starne rýchlejšie, než pribúdajú deti, a ten pomer sa už roky posúva nesprávnym smerom. Výška dôchodku z prvého piliera sa počíta podľa odpracovaných rokov a takzvaných osobných mzdových bodov, teda podľa toho, koľko ste zarábali v pomere k priemernej mzde v danej dobe. Je to solidárny systém: kto zarábal viac, dostane väčší dôchodok, ale nie úmerne väčší, pretože časť ide na dorovnanie tým, čo zarábali menej. Pekná myšlienka. Praktický dôsledok je taký, že vplyv na výšku vášho budúceho dôchodku máte len čiastočný a väčšinou nepriamy.
Druhý pilier: vaše peniaze, ale nie celkom vaše rozhodnutia
Druhý pilier je kapitalizačný, čo znamená, že časť odvodov skutočne putuje na osobný účet vedený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a investuje sa na finančných trhoch. Tu je rozdiel zásadný: peniaze sú vaše, dedia sa, a ich výška závisí od toho, ako sa darí fondom, do ktorých ich vložíte. Problém je, že veľká časť sporiteľov je stále v takzvaných dlhopisových garantovaných fondoch, ktoré roky sotva pokrývali infláciu. Zhodnotenie okolo jedného percenta ročne pri desaťročiach sporenia nie je zhodnotenie, je to pomalé znehodnocovanie s papierovým pocitom bezpečia. Kto si nezmenil fond na akciový alebo indexový, sporí si v podstate na infláciu, nie na dôchodok. Vstup a výstup z druhého piliera navyše menili zákonodarcovia toľkokrát, že sledovať aktuálne podmienky je takmer samostatná disciplína.
Dôchodkový systém nie je o tom, koľko odvádzate. Je o tom, kam presne tie peniaze idú a kto o nich rozhoduje namiesto vás.
Tretí pilier: dobrovoľnosť, ktorá sa oplatí len s príspevkom zamestnávateľa
Tretí pilier je doplnkové dôchodkové sporenie, čisto dobrovoľné a najviac pripomínajúce klasické investovanie. Prispievate si sami, prípadne prispieva aj zamestnávateľ, a peniaze sa zhodnocujú vo fondoch podľa vášho výberu. Tu je logika jednoduchá: ak vám zamestnávateľ ponúka príspevok do tretieho piliera, je to v podstate časť odmeny, ktorú si necháte ujsť, ak sa nezapojíte. Je to bezplatné peniaze navyše k mzde. Ak si však platíte tretí pilier čisto sám, bez príspevku firmy, oplatí sa porovnať, či by rovnaká suma nezarobila viac v bežnom podielovom fonde alebo ETF, kde nemáte obmedzenia výberu a poplatky bývajú nižšie. Daňová úľava, ktorú tretí pilier ponúka, je príjemný bonus, ale nemala by byť jediným dôvodom, prečo doň vstúpiť.
Realita je taká, že žiadny z troch pilierov sám osebe nezaručí dôchodok, z ktorého sa dá dôstojne žiť bez toho, aby ste museli drasticky meniť životný štýl. Prvý pilier je poistka proti úplnej chudobe v starobe, nie plán na pokojnú jeseň života. Druhý a tretí pilier dávajú priestor ovplyvniť výsledok, ale len vtedy, keď sa o ne skutočne zaujímate, sledujete zhodnotenie fondov a neponechávate rozhodnutia na automatické nastavenie spred desiatich rokov. Systém sa nezmení podľa vás. Vy sa musíte naučiť, ako v ňom hrať, kým je ešte čas robiť rozhodnutia, ktoré niečo zmenia.