Doplnky výživy: ktoré majú dôkazy a ktoré len marketing

V drogérii pri hlavnej stanici stojí žena a drží v ruke tri tégliky naraz — kolagén s hyalurónovou kyselinou, horčík "na spánok" a niečo, čo sľubuje "detox pečene za 14 dní". Predavačka jej práve vysvetľuje, že tento kolagén je "lepšie vstrebateľný", hoci vedecká štúdia, ktorá by to dokazovala, zatiaľ neexistuje ani v laboratórnych snoch. Táto scéna sa odohráva denne v tisíckach obchodov po celom Slovensku a je dokonalou ukážkou toho, ako funguje priemysel doplnkov výživy: presvedčivo, drahoto a väčšinou bez poriadnych dôkazov.

Trh s doplnkami výživy je globálne odvetvie za stovky miliárd eur a paradoxne funguje úplne inak ako farmaceutický priemysel. Kým liek musí pred uvedením na trh prejsť rokmi klinických štúdií, doplnok výživy stačí len prihlásiť na úrade a nemusí dokazovať, že skutočne funguje — musí len byť bezpečný. To je rozdiel, ktorý si málokto uvedomuje, keď v ruke drží téglik s nápisom "klinicky testované".

Čo skutočne funguje

Nie je to všetko podvod. Existuje hŕstka doplnkov, pri ktorých je dôkazová základňa naozaj slušná. Vitamín D je asi najlepší príklad — v strednej Európe, kde slnko vidíme poriadne tak od apríla do septembra, má väčšina populácie jeho nedostatok, a suplementácia má opodstatnenie potvrdené desiatkami štúdií. Podobne horčík pri dokázanom nedostatku, omega-3 mastné kyseliny pri kardiovaskulárnych rizikách, alebo kreatín, ktorý patrí medzi najviac preskúmané látky v športovej výžive vôbec — s efektom na silu a svalovú hmotu, ktorý sa dá replikovať v laboratóriu za laboratóriom.

Zaujímavé je, že práve kreatín, ktorý má za sebou najviac dôkazov, má zároveň najhorší marketingový imidž — asociuje sa s kulturistami a steroidmi, hoci ide o obyčajnú aminokyselinu, ktorú si telo vyrába aj samo. Zatiaľ čo kolagén, ktorý má dôkazy podstatne chabšie, sa predáva ako zázrak mladosti v krásnom obale s ružovým vrchnákom.

Absencia dôkazu o účinku nie je dôkaz o neúčinku, ale ani náhradou zaň — a presne v tejto medzere žije celý marketing doplnkov výživy.
— parafráza známeho vedeckého pravidla

Kde končí veda a začína rozprávka

Problém nastáva vo chvíli, keď sa jeden dokázaný efekt naťahuje na desať nedokázaných tvrdení. Kolagén možno naozaj pomáha pri kĺboch v niektorých štúdiách s otáznou metodikou, ale to, že "vyhladí pokožku a spomalí starnutie", je tvrdenie, ktoré sa opiera skôr o peknú grafiku na obale než o recenzované štúdie. Podobne "detox" akéhokoľvek druhu je slovo, ktoré v biochémii nemá žiadny reálny obsah — pečeň a obličky detoxikujú telo nepretržite, zadarmo, bez čajíkov aj bez zeleného prášku za tridsať eur.

Adaptogény ako ashwagandha alebo rhodiola majú sľubné, ale zatiaľ nie presvedčivé štúdie — hovoríme o desiatkach malých výskumov, nie o stovkách veľkých. To neznamená, že nefungujú vôbec. Znamená to, že veda ešte nevie povedať jasné áno, a každý, kto vám povie inak, si niečo pridáva od seba.

Ako čítať téglik bez ilúzií

Najjednoduchší filter je jednoduchá otázka: existuje k tomuto tvrdeniu metaanalýza publikovaná v recenzovanom časopise, alebo len referencia na "internú štúdiu výrobcu"? Druhá vec, na ktorú sa oplatí pozrieť, je dávkovanie — mnohé doplnky obsahujú aktívnu látku v množstve, ktoré je v skutočných štúdiách desaťkrát vyššie, než čo nájdete v jednej kapsuli za pult v drogérii.

Tá žena s tromi téglikmi v ruke napokon kúpila všetky tri. Možno jej pomôže horčík, možno jej pomôže placebo efekt, ktorý je mimochodom prekvapivo silný a v medicíne úplne legitímny nástroj. Len by bolo fér, keby to na obale niekto napísal rovnako veľkým písmom ako slovo "prémiové".