Koniec júla vyzerá v záhone ako po nálete kobyliek. Hrášok je dávno preč, prvé rané zemiaky vykopané, cesnak visí zväzkami v garáži a po skorých šalátoch zostali len holé fľaky hliny, ktoré akoby na vás vyčítavo hľadeli. Presne toto je moment, keď väčšina záhradkárov zamieri po druhýkrát do obchodu s priesadami – kúpiť si niečo, čo tam ešte nikto nemá. Ja robím niečo nudnejšie a spoľahlivejšie: siem druhú vlnu šalátu. Nie preto, že by som nemal fantáziu, ale preto, že v auguste má šalát na Slovensku druhé, tiché okno príležitosti, o ktorom sa málokde píše.
Prečo práve august a nie máj bis
Jarný šalát trpí jednou neduhou – len čo sa oteplí nad dvadsaťpäť stupňov, vyženie stonku a zhorkne rýchlejšie, než stihnete povedať "babkin recept na šalátovú polievku". Preto tie krásne hlávky z mája v júni náhle vyzerajú, akoby sa rozhodli stať sa okrasnou rastlinou. Koncom leta je to naopak – dni sú ešte dlhé, pôda teplá, ale nočné teploty už klesajú, takže rastlina rastie pokojnejšie a nezhorkne tak rýchlo. V nížinách, kde mám vlastnú záhradu, sejem druhé šaláty prvý až druhý augustový týždeň. Vo vyšších polohách, povedzme od šesťsto metrov nahor, treba pridať a siať už koncom júla, lebo tam skrátka skôr príde prvý chlad, ktorý rastu spomalí, a vy potrebujete, aby šalát stihol narásť skôr, než príde.
Odrody volím zámerne iné než na jar. Petržlenový alebo dubový šalát typu "Lollo" znáša teplotné výkyvy lepšie než klasické hlávkové odrody, a keď náhodou príde horúca vlna, nezhorkne tak drasticky. Z hlávkových sa mi osvedčila stará dobrá "Maja", rýchla a spoľahlivá, aj keď estét vo mne priznáva, že vyzerá fádne oproti pestrofarebným novinkám. Fáda chuť ale nezachráni hlávku, ktorá vám zhorkne v septembrovom teple.
Ako pripraviť záhon, ktorý už niečo prežil
Po hrášku alebo cesnaku je pôda spravidla vyčerpaná z dusíka, ale nie z fosforu a draslíka – čiže ideálna pre šalát, ktorý nepotrebuje hnojiť ako kukurica. Stačí plytko prekypriť, odstrániť korienky predošlej plodiny a zaliať. Ak máte kompost, tenkú vrstvu rozhrniete a zaryjete plytko hrabľami, nie rýľom – šalát má korene plytké a hlboké kyprenie mu neprospieva o nič viac než večné prekopávanie záhona susedovi cez plot.
Väčší problém než živiny je v auguste sucho. Semienka šalátu potrebujú na klíčenie vlhkú pôdu, a keď na výsevný záhon svieti slnko od rána do večera, povrch vyschne skôr, než semienko stihne vyklíčiť. Riešim to takto: zasejem podvečer, záhon prikryjem tenkou netkanou textíliou a polievam cez ňu ráno aj večer, kým nevzíde. Funguje to lepšie než akékoľvek zatienenie doskou, ktoré som skúšal roky predtým a väčšinou som na dosku jednoducho zabudol, až kým sa spod nej neozvala žltá, zadusená katastrofa.
Šalát v auguste netreba rozmaznávať – treba mu len dopriať vlahu v prvom týždni. Potom si poradí sám, lebo vie, že leto sa kráti.
Presádzanie a čo s ním po zbere
Kto nechce riskovať priamy výsev do suchého záhona, môže si vypestovať priesady v tienistejšom kúte alebo v debničke na balkóne a presádzať po troch až štyroch týždňoch, keď majú rastlinky štyri pravé listy. Presádzanie robím vždy navečer, nikdy na obed – poludňajšie slnko dokáže priesadu za pár hodín spariť rýchlejšie, než ju stihnete zaliať.
Zber prichádza podľa počasia začiatkom až koncom septembra, niekedy sa hlávky dotiahnu ešte aj v prvej októbrovej dekáde, ak jeseň drží teplo dlhšie. A práve tu je tá tichá radosť druhej úrody – kým prvý šalát v máji človek jedáva trochu automaticky, ten druhý, jesenný, chutí ako malé víťazstvo nad kalendárom. Záhon, ktorý vyzeral v júli ako po kobylkách, sa do jesene znovu zazelenie, a vy máte pocit, že ste vytiahli zo záhradky ešte jednu sezónu, ktorú by inak nechali len tak ležať úhorom.