Stojíš na hrádzi pri Čunove a pozeráš sa na vodu, ktorá vyzerá lenivo, skoro znudene. Klam. Pod hladinou tečie sila, ktorá dokáže za hodinu premiestniť viac vody než malá horská riečka za rok. Dunaj je taký veľký, že sa ho nedá 'poznať' v zmysle, akým rybár pozná svoj obľúbený úsek Hrona. Dá sa len postupne, pokorne odhaľovať, revír po revíri, sezónu po sezóne. A práve v tom je jeho čaro aj jeho krutosť.
Rieka, ktorá má viac tvárí ako celý zvyšok Slovenska dokopy
Bratislavský úsek je niečo úplne iné než rameno pri Gabčíkove, a to je zase iné než tok pri Komárne. Hlavné koryto s parníkmi a prúdom, ktorý vie zamotať aj skúsenému kaprárovi vlasec do nočnej mory, mŕtve ramená s takmer jazerným pokojom, štrkové plytčiny, kde sa v lete slnia kapre ako na výstave. Niekto by povedal, že je to jedna rieka. Ja hovorím, že je to aspoň päť rôznych vôd, ktoré si len požičali spoločné meno.
Práve táto rozmanitosť robí z Dunaja miesto, kde sa dá loviť prakticky čokoľvek, čo v slovenských vodách pláva a nemá rado studenú horskú vodu. Kapor, sumec, zubáč, boleň, ostriež, keď máš šťastie aj jeseter malý, ktorý je chránený a patrí späť do vody bez debaty. Dunaj je kaprová voda v tom najširšom zmysle slova, ale škatuľkovať ho takto je trochu ako nazvať Tatry 'kopcom'.
Prúd ako protivník aj spojenec
Kto prvýkrát hodí feeder do hlavného koryta s výbavou, na ktorú lovil na miestnom rybníku, veľmi rýchlo zistí, že olovo mu odchádza smerom k Maďarsku rýchlejšie, než stihne zavesiť prút na stojan. Dunajský prúd nie je nepriateľ, ktorého treba prekonať silou, je to premenná, s ktorou treba pracovať. Ťažšie olová, iný uhol nahodenia, čítanie dna, ktoré sa mení sezónu čo sezónu podľa toho, koľko štrku a bahna priniesla posledná veľká voda.
Sumec je ryba, ktorá z tejto rieky urobila legendu aj cieľ zahraničných výprav. Loví sa na živú rybku, na wobler pri splávaní loďkou, aj na takzvané clonky, teda umelé návnady napodobňujúce zvuk raka či ryby v tiesni. Väčšina skúsených lovcov sumcov na Dunaji sa zhodne na jednom, treba silovú výbavu, poriadnu podložku a rešpekt k rybe, ktorá dokáže vážiť viac než dospelý muž. Handling veľkého sumca z brehu bez pomocníka je zbytočné riziko pre rybu aj pre teba.
Dunaj ťa nikdy nenechá loviť na istotu. Buď rešpektuješ prúd, alebo ti vezme návnadu aj sebavedomie.
Čo si treba overiť pred každým výjazdom
Dunaj je hraničná a zložito rozdelená voda, s rôznymi revírmi SRZ aj úsekmi, kde platia osobitné pravidlá kvôli plavbe, ochranným pásmam či medzinárodným dohodám. Presné lovné miery, denné limity a doby ochrany sa menia vyhláškou aj miestnym rybárskym poriadkom, preto si ich vždy over priamo pred výjazdom, ideálne priamo na stránke miestnej organizácie SRZ alebo v aktuálnej vyhláške. Platí to dvojnásobne pri hraničných úsekoch, kde sa slovenská a maďarská strana môžu líšiť.
Rovnako dôležitá je etika pri manipulácii s úlovkom. Veľká ryba z prúdu je vyčerpaná inak než ryba zo stojatej vody, potrebuje dlhší čas na revitalizáciu pred vypustením. Podložka, dezinfekcia háčika, minimálny čas mimo vody, to nie je prehnaná opatrnosť, ale základ, ak chceme, aby tu boli tie isté kusy chytateľné aj o pár rokov.
Namiesto záveru jedna maličkosť
Zaujímavosť, ktorá pri Dunaji málokoho napadne, je fakt, že táto rieka je súčasťou povodia, ktoré spája desiatky krajín, od Čierneho lesa po Čierne more. Ryba, ktorú vytiahneš pri Bratislave, mohla mať pred pár rokmi domov niekde v rakúskych alebo maďarských vodách. Dunaj takto nie je len slovenská rieka požičaná na pár stoviek kilometrov, je to kus väčšieho príbehu, ktorý tečie ďalej, či pri ňom stojíme, alebo nie.