Zima v Egypte je paradox, ktorý si turisti obľúbili presne pre jeho protichodnosť. Ráno sa trasiete v mikine, popoludní si mažete opaľovací krém, a večer si znova obliekate bundu, lebo púšť vie byť v noci prekvapivo krutá. Práve táto teplotná hojdačka robí z januára a februára jedno z najvyhľadávanejších období na Červenom mori — dostupnejšie ceny, menej dusna a stále dosť tepla na to, aby malo zmysel baliť plavky namiesto termobielizne.
Hurghada a Šarm el-Šejk v zime nemajú tých štyridsať stupňov, ktoré v lete odháňajú aj tých najotrlejších. Teplota vody sa drží okolo dvadsaťdva až dvadsaťštyri stupňov, čo znie príjemne, kým sa nedostanete pod hladinu s pneumatikovým neoprénom hrubým tri milimetre a nezistíte, že vám po dvadsiatich minútach modrejú prsty. Skúsení potápači vedia, prečo si v tomto období berú semisuché obleky namiesto letných shorty. Nadšenci si to uvedomia väčšinou až po prvom ponore.
Potápanie bez ilúzií
Červené more patrí medzi miesta, kde si aj priemerný plavec pripadá ako objaviteľ. Koralové steny pri Abu Nuhas alebo Zvedavý ostrov ponúkajú viditeľnosť, o akej sa stredomorským potápačom môže len snívať. Zimné mesiace navyše prinášajú menej turistov na loďkách, čo v praxi znamená, že nemusíte plávať v rade za desiatimi ďalšími skupinami, aby ste videli tú istú murénu.
Realita je však o niečo menej romantická, než sľubujú katalógy cestovných kancelárií. Prúdy sú v zime silnejšie, vietor častejší a niektoré lokality bývajú kvôli počasiu jednoducho zrušené. Skúsený inštruktor v Hurghade to zhrnul jednoducho:
Klienti si myslia, že si kúpili ponor. V skutočnosti si kúpili šancu na ponor — a to je v zime obzvlášť pravda.
Kto teda príde do Egypta výhradne kvôli potápaniu, mal by počítať s rezervným dňom v harmonograme. Počasie tu nerešpektuje itineráre kúpené online tri mesiace vopred.
Pamiatky bez rozprestretých davov
Zima je aj ideálny čas na to, čo v lete pripomína skôr trest než zážitok — prehliadku Údolia kráľov pri štyridsiatich piatich stupňoch v tieni, ktorý tam prakticky neexistuje. V januári sa dá stáť pred Karnackým chrámom dlhšie ako tri minúty bez pocitu, že sa vám topí mozog. Luxor v tomto období pôsobí takmer civilizovane — autobusy plné turistov síce nikam nezmizli, ale aspoň sa dá dýchať.
Káhira je iná kapitola. Veľké múzeum, ktoré sa otváralo roky s odkladmi, konečne funguje v plnej prevádzke a v zimných mesiacoch sa oplatí prísť skoro ráno — nielen kvôli davom, ale aj kvôli smogu, ktorý sa nad mestom drží celoročne bez ohľadu na teplotu. Pyramídy v Gíze vyzerajú v chladnejšom vzduchu prekvapivo ostro, bez toho oparu, ktorý im v lete uberá na majestátnosti.
Zdravotné riziká, o ktorých sa nehovorí v katalógoch
Egyptský žalúdok si vytvoril povesť, ktorá nie je celkom nezaslúžená. Zmena vody, korenistejšie jedlo a nižšia hygienická latka v niektorých bufetových reštauráciách dokážu pokaziť dovolenku rýchlejšie než akékoľvek zle naplánované výlety. Odporúčanie piť len balenú vodu a vyhýbať sa ľadu v nápojoch znie ako klišé, kým ho niekto neporuší a nestrávi dva dni v izbe namiesto na pláži.
Menej známe je riziko spojené práve s potápaním v zime — dekompresná choroba sa v chladnejšej vode a pri silnejších prúdoch vyskytuje častejšie, pretože potápači bývajú fyzicky vyčerpanejší a menej sústredení na bezpečnostné zastávky. Poistenie krytia potápania nie je zbytočný papier, ale položka, ktorú sa oplatí skontrolovať skôr, než sa niekto ocitne v hyperbarickej komore v Hurghade.
Slnko navyše v Egypte nepozná zimný útlm. Aj v januári dokáže popáliť rovnako spoľahlivo ako v auguste, len to turisti podceňujú, lebo im nie je taká horúčava. Kombinácia chladnejšieho vzduchu a silného žiarenia patrí medzi klasické egyptské pasce — príjemný pocit na koži klame dovtedy, kým sa večer nezačervená ako po grilovaní.
Egypt v zime teda nie je bezpečnejšia alebo komfortnejšia verzia leta — je to iná dovolenka s vlastnými pravidlami. Kto ich rešpektuje, odchádza domov s fotkami z ponorov aj chrámov. Kto ich ignoruje, si väčšinou odnesie iba spomienku na miestnu lekáreň.