Keď ľudia počujú slovo Everest, väčšinou si predstavia mrazivú stenu, kyslíkové bomby a Hillaryho stupeň. Treba to hneď na začiatku uviesť na pravú mieru: trek do Base Campu s vrcholovým pokusom nemá spoločné takmer nič. Je to viacdňová pešia túra v himalájskom teréne, ktorá si nevyžaduje lezeckú skúsenosť, lano ani mačky. Vyžaduje si však čas, pokoru pred nadmorskou výškou a nohy, ktoré zvládnu chodiť deň čo deň niekoľko hodín do kopca aj z kopca.
Kam sa vlastne ide
Trasa väčšinou začína v Lukle, kam sa lieta malým lietadlom z Katmandu — samotné pristátie na krátkej, šikmej ranveji patrí k adrenalínovejším momentom celej cesty, hoci sedíte len v sedačke. Odtiaľ sa niekoľko dní stúpa údolím rieky Dudh Kosi cez dedinu Namche Bazaar, ktorá slúži ako prirodzená aklimatizačná stanica a zároveň posledné väčšie zásobovacie centrum s obchodmi, čajovňami a aj kaviarňami s poriadnou dávkou turistov. Cesta pokračuje cez Tengboche so známym kláštorom, kde pri jasnom počasí konečne uvidíte aj samotný vrchol Everestu v diaľke, a ďalej hore až do Gorakšepu, odkiaľ sa dá dôjsť priamo k Base Campu, prípadne vystúpiť na vyhliadkový vrch Kala Patthar, ktorý ponúka podľa mnohých skúsenejších trekkerov lepší pohľad na Everest než samotný tábor.
Celá trasa tam a späť trvá bežne okolo dvoch týždňov vrátane dní na aklimatizáciu — a tie dni netreba podceňovať ani preskakovať, nech je harmonogram akokoľvek lákavý.
Výška je jediný skutočný súper
Fyzická náročnosť trasy samotnej nie je extrémna — chodí sa po zabehnutých chodníkoch, bez lezenia, prevýšenia sú rozumne rozložené do dní. Problém nastáva s nadmorskou výškou, ktorá v Gorakšepe presahuje päťtisíc metrov a pri Base Campe sa jej blíži. Výšková choroba si nevyberá podľa kondičky ani veku, dokáže zaskočiť aj skúsených maratóncov a naopak ušetriť menej trénovaných chodcov. Preto sa na trase drží zásada stúpať pomaly, piť dostatok tekutín a rešpektovať aklimatizačné dni, najčastejšie práve v Namche Bazaar a v dedine Dingboche.
Choď pomaly, spi nižšie, ako si vystúpil cez deň — to je celá múdrosť himalájskeho trekingu.
Príznaky ako bolesť hlavy, nevoľnosť či nespavosť sa nemajú ignorovať. Pri zhoršovaní stavu je jediné rozumné riešenie zostup do nižšej nadmorskej výšky, nie hrdinské pokračovanie ďalej. Odporúča sa pred cestou konzultovať zdravotný stav s lekárom a sledovať aktuálne odporúčania, napríklad ohľadne liekov na prevenciu výškovej choroby.
Kedy ísť a čo si zariadiť vopred
Najobľúbenejšie obdobia sú jarné mesiace pred monzúnom a jesenné mesiace po ňom, keď býva počasie stabilnejšie a výhľady najčistejšie. V zime na trase pribúda sneh a mrazy, v lete zase monzúnové dažde a hmla, ktorá dokáže schovať aj samotný Everest za oblakmi. Mnoho trekkerov si najíma miestneho sprievodcu alebo nosiča — nie je to nutnosť po legálnej stránke, ale výrazne to uľahčí orientáciu, komunikáciu v odľahlejších dedinách aj samotnú logistiku batožiny. Pre vstup do oblasti je potrebné povolenie do národného parku Sagarmatha a ďalší miestny poplatok, ktorých presnú výšku a spôsob vybavenia je najlepšie overiť priamo pred cestou, keďže sa občas mení.
Ubytovanie počas treku zabezpečujú takzvané teahouses — jednoduché horské penzióny s izbami, spoločnou jedálňou a väčšinou aj s možnosťou dobiť si telefón alebo pripojiť sa na wifi za príplatok. Komfort klesá s výškou, teplá voda je čoraz vzácnejšia a v Gorakšepe sa spí prakticky v spacáku aj v izbe. Cenovo je celý trek voči Nepálu drahší ako pobyt v nížinách, no v porovnaní s podobne exkluzívnym zážitkom kdekoľvek inde na svete stále vychádza rozumne, najmä ak si človek väčšinu vybavenia prinesie zo Slovenska a nekupuje ho draho priamo v Katmandu.
Poistenie na túto výšku a aktivitu je nutnosť, nie voliteľná položka — bežné cestovné poistenie často horský trekking nad istú nadmorskú výšku nekryje, treba si preto vybrať produkt priamo na túto aktivitu a skontrolovať limity krytia vrátane prípadnej helikoptérovej evakuácie.
Nakoniec zostáva jedno: Base Camp samotný je len kopa kameňov a farebných vlajočiek pod ľadovcom Khumbu, nič veľkolepé na pohľad. Veľkolepá je cesta k nemu — dediny, ľudia, hory, ktoré sa menia každý deň chôdze. Vrchol netreba dobyť, stačí sa k nemu priblížiť.