Stojíte na nádvorí Oravského hradu, fúka studený vietor, dole sa vinie rieka Orava a vy si pomyslíte, že tu akoby chcel niekto nakrúcať horor. Presne to sa stalo – len o sto rokov skôr, než ste sa narodili. Slovensko má tú výhodu (alebo neresť, podľa toho, koho sa pýtate), že vyzerá ako stredná Európa v každom storočí naraz. Gotické hrady, karpatské lesy, socialistické sídliská aj barokové námestia – všetko na jednom malom území. Filmári to vedeli využiť skôr, než sme si to sami uvedomili.
Orava, ktorá strašila celý svet
Najstarší a najznámejší príklad je Oravský hrad. Jeho siluetu, tú dramaticky sa vypínajúcu na skale nad riekou, použil Friedrich Wilhelm Murnau ešte v roku 1922 pre svoj expresionistický horor Nosferatu. Hrad sa v ňom neobjavuje ako kulisa na pozadí – jeho exteriéry priamo formovali vizuálnu identitu jedného z najvplyvnejších hororov v dejinách kina, filmu, ktorý ešte predtým, než existoval zvukový film, dokázal vystrašiť divákov len svetlom, tieňom a architektúrou. Keď dnes stojíte pod hradnou vežou, je ľahké pochopiť, prečo si ho Murnau vybral. Nemusíte nič dotvárať fantáziou, hrad robí prácu za vás.
Návšteva je jednoduchá – Oravský hrad pri Oravskom Podzámku je celoročne otvorený pre verejnosť, má vlastné múzeum a organizované prehliadky, ktoré vás prevedú aj miestami, kam sa turista bežne nedostane. Netreba čakať na festival ani špeciálnu príležitosť, stačí cesta autom po diaľnici D1 a potom kus serpentín.
Spišský hrad a Tatry v koži rytierskej fantasy
Druhým veľkým menom je Spišský hrad, jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe, spolu s panorámou Vysokých Tatier. Túto kombináciu si vybrali tvorcovia amerického fantasy filmu Dragonheart z roku 1996, ktorý dodnes patrí medzi kultové ukážky toho, ako sa počítačová animácia draka (v tom čase revolučná) dá skombinovať so skutočnými, hmatateľnými lokáciami. Slovenská krajina v ňom nehrá samu seba – hrá stredoveké kráľovstvo bez konkrétneho mena – ale práve to je na filmovom cestovaní zaujímavé. Miesto, ktoré poznáte z mapy, sa v kine premení na čokoľvek, čo si scenárista vysníva.
Krajina, ktorá nepotrebuje falšovať históriu, pretože ju skutočne má.
Spišský hrad je od roku 1993 zapísaný do zoznamu UNESCO a je prístupný celoročne, hoci sezóna prehliadok je najbohatšia od apríla do októbra. Odtiaľ je to kus cesty do Vysokých Tatier, kde môžete pokračovať v hraní si na filmovú postavu – len tentoraz bez draka.
Prečo sa oplatí ísť sa pozrieť
Filmové turistika nie je len o fotke pri tabuli s nápisom „tu sa to nakrúcalo“. Je to skúsenosť, ktorá vám dovolí porovnať to, čo videla kamera, s tým, čo vidí vaše vlastné oko – bez filtrov, bez strihu, bez hudby, ktorá vám hovorí, čo máte cítiť. Hrad, ktorý na plátne vyzerá hrozivo alebo majestátne, môže byť v skutočnosti oveľa menší, tichší, obyčajnejší. A práve v tom rozdiele je čaro. Slovensko sa v posledných rokoch stále viac objavuje aj v menších produkciách a seriáloch, ktoré využívajú lokálne štúdiá a krajinu ako lacnejšiu alternatívu k západnej Európe. Nie každý z týchto titulov sa dostane do povedomia bežného diváka, ale hrady ako Orava a Spiš už svoje miesto v dejinách filmu majú isté.
Nabudúce, keď budete plánovať výlet na východ Slovenska, skúste sa pozrieť na cestu inak. Nejde len o architektúru a výhľady. Ide o miesta, kde niekto kedysi zakričal „akcia“ a kamera zachytila niečo, čo diváci na druhom konci sveta považovali za úplne inú krajinu, iné storočie, iný svet. A vy tam môžete stáť úplne rovnako, len s telefónom namiesto klapky.