Sused si pred troma rokmi postavil presklený skleník s hliníkovou konštrukciou, základmi do hĺbky pol metra a dverami, ktoré sa zatvárajú s tichým cvaknutím ako u dobrej chladničky. Ja som si za jedno sobotňajšie popoludnie postavil fóliovník z oblúkov a fólie za sumu, za ktorú si on kúpil len okenné tesnenie. Paradajky mám oba roky lepšie ja. Nie preto, že fóliovník je lepší — ale preto, že som ho vedel poriadne vyvetrať, kým sused stále rieši, ktorý panel má otvoriť, aby mu rajčiaky neuvarilo zaživa.
Otázka fóliovník verzus skleník sa v skutočnosti netýka toho, čo je kvalitnejšie. Týka sa toho, koľko času, peňazí a trpezlivosti máte a čo presne chcete pestovať. Ak máte jeden voľný víkend a chuť do jesene zberať papriky namiesto montovania konštrukcie, odpoveď je väčšinou jasná skôr, než si prečítate zvyšok tohto textu.
Čo sa dá stihnúť za dva dni
Fóliovník s oceľovými oblúkmi, ktorý si väčšina záhradkárov kupuje ako stavebnicu, postavíte skutočne za jeden deň, ak máte pomocníka a nekopete hlboké kotvenie. V sobotu ráno vykopete jamky alebo zarazíte kotviace tyče, poobede natiahnete konštrukciu a v nedeľu, keď je bezveterné počasie, natiahnete fóliu. Tú treba naťahovať za chladnejšieho dňa, ideálne skoro ráno — v horúčave sa fólia rozťahuje a po ochladení vám v nej zostanú vrásky, ktoré priťahujú vodu a časom fóliu prederú. Skleník s presklenou alebo polykarbonátovou konštrukciou je iná liga. Základy potrebujú zaschnúť, hliníkové profily sa musia vyrovnať do milimetra, inak sa vám sklo alebo panely nezmestia, a samotná montáž strešnej konštrukcie sa bez druhého páru rúk a poriadneho rebríka nedá zvládnuť bezpečne. Realisticky počítajte s týždňom práce, ak si to robíte sami, a to ešte za predpokladu, že vám nič nepríde poštou zle rozmerané.
Mne sa raz stalo, že som objednal polykarbonátové panely na skleník podľa rozmerov z internetového obchodu a prišli o dva centimetre kratšie, než sľubovali. Výsledok: dva mesiace skleník stál otvorený z jednej strany ako dom po tornáde, kým prišla reklamácia. Fóliovník takéto prekvapenia nerobí — fólia sa dá dorezať a dotiahnuť aj na mieste.
Ako sa správajú v slovenskom počasí
Na horách, teda vo výškach nad štyristo-päťsto metrov, kde sa neskoré mrazy vedia objaviť ešte koncom mája, funguje fóliovník prekvapivo dobre práve preto, že je lacný na výmenu. Fólia praskne pod ťarchou mokrého snehu, vymeníte ju za pár eur a ideme ďalej. Sklenená výplň skleníka sa pri tej istej záťaži môže rozbiť a oprava nie je otázka soboty, ale objednávky u sklenára. Na druhej strane skleník drží teplo cez noc oveľa lepšie, čo v podhorských oblastiach s chladnými nocami vie zachrániť papriky a baklažány, ktoré vo fóliovníku pri prudkom nočnom ochladení jednoducho zaspia rastom a čakajú, kým sa oteplí. V nížinách, kde sú letá suché a horúce, sa naopak fóliovník lepšie vetrá — stačí vyhrnúť bočné fólie alebo otvoriť čelá, kým skleník bez automatických vetracích okien sa v júlovom poludní zmení na saunu, v ktorej vám aj uhorky zvädnú od stresu.
Skleník kupujte, keď viete, že v ňom budete pestovať roky to isté. Fóliovník staviate vtedy, keď ešte len skúšate, čo vám vlastne ide.
Čo si teda vybrať na ten jeden víkend
Ak máte balkón alebo malú záhradu do sto metrov štvorcových a chcete si vyskúšať priesady papriky, uhoriek či skorých šalátov, fóliovník s oblúkovou konštrukciou vás za víkend postaví na nohy a nič vás nebude tlačiť do rozhodnutia na desať rokov dopredu. Ak už viete, že chcete v zime dopestovať zeleninový špenát alebo prezimovať citrusy v kvetináčoch, a máte čas rozložiť si stavbu na dva víkendy namiesto jedného, skleník sa oplatí ako investícia, nie ako rýchla záplata. Osobne som po rokoch skúšania zostal pri kombinácii — fóliovník na skoré priesady a rýchlokvasenú zeleninu, malý presklený skleník na paradajky, ktoré si zaslúžia stabilnejšie teplo. Nie je to lacné riešenie, ale je to riešenie, ktoré vzniklo postupne, nie za jeden zbrklý víkend plný nervov z zle rozmeraných panelov.