Na prvý pohľad je to len ďalšie prístavné mesto pri chladnom mori. Stačí sa však postaviť na nábrežie Motławy a pozrieť sa na rad farebných meštianskych domov s vysokými štítmi – a človek pochopí, prečo Gdansk stáročia patril medzi najbohatšie mestá severnej Európy. Bohatstvo sem plávalo po vode, spolu s obilím, drevom a jantárom, ktorý more vyplavuje na pobrežie dodnes.
Gdansk (po nemecky Danzig) bol jedným z kľúčových miest Hanzového spolku, obchodnej siete miest, ktorá v stredoveku prepájala Baltské more so zvyškom kontinentu. Táto história je vpísaná do každej ulice Starého Mesta – nie je náhoda, že hlavná promenáda sa volá Długi Targ, teda Dlhý trh. Dnes ňou prechádzajú davy turistov namiesto kupcov s vozmi obilia, no atmosféra obchodnej križovatky sa z nej úplne nevytratila.
Prečo je Gdansk iný ako zvyšok Poľska
Kto pozná Krakov alebo Varšavu, v Gdansku bude prekvapený. Architektúra tu má silný holandský a hanzový nádych – úzke domy so štítmi, ktoré poznáme skôr z Amsterdamu alebo Brém, tu stoja v rade popri Motławe. Väčšina Starého Mesta je síce rekonštrukcia, pretože Gdansk bol počas druhej svetovej vojny zničený takmer do základov. Poliaci ho po vojne obnovili s pietou, aká sa v socialistickom bloku bežne nevidela – dôvod bol jednoduchý, mesto malo dokázať svoju poľskosť po rokoch nemeckej správy.
Práve tu, na Westerplatte, sa 1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna prvými výstrelmi nemeckej lode Schleswig-Holstein. A práve tu, o pol storočia neskôr, vznikol odborový zväz Solidarita, ktorý naštartoval pád komunizmu v strednej Európe. Gdanské lodenice, kde Lech Wałęsa organizoval štrajky, dnes hostia moderné múzeum venované tejto téme – stojí za návštevu, aj keď človek dejepis príliš nemusel.
Gdansk nie je mesto, ktoré by sa muselo pretvarovať, aby zapôsobilo. Jeho história hovorí sama za seba, stačí sa dívať pozorne.
Jantár, ktorý sa dá nájsť aj zadarmo
Gdansk sa hrdo nazýva svetovou metropolou jantáru. Pobrežie Baltského mora je totiž jedno z mála miest na svete, kde sa táto skamenená živica po búrkach skutočne vyplavuje na breh – stačí sa prejsť po pláži v Sopote alebo Brzeźne s trochou trpezlivosti a šťastia. Kto nechce čakať na počasie, nájde v Starom Meste celé ulice obchodíkov s jantárovými šperkami, kde sa dá pozorovať aj remeselné spracovanie. Oplatí sa kupovať radšej v overených obchodoch s certifikátom pravosti, lebo napodobenín z plastu je na trhu dosť.
Za návštevu stojí aj Jantárové múzeum, umiestnené v historickej Veľkej zbrojnici, kde sa dá dozvedieť, ako táto "baltská zlatá" vlastne vzniká – z living živice ihličnatých stromov starých desiatky miliónov rokov. Aktuálne otváracie hodiny a vstupné si treba overiť na oficiálnej stránke múzea, mení sa to podľa sezóny.
Ako si Gdansk naplánovať zo Slovenska
Priamy let zo Slovenska do Gdanska bežne nelieta, výhodnejšie je hľadať spojenie cez Varšavu alebo Katovice, prípadne cez Krakov s prestupom vlakom. Pre milovníkov cestnej cesty je to výlet na dva dni jazdy autom, čo sa oplatí spojiť so zastávkou vo Wrocławi alebo Poznani. Na samotné mesto stačia tri až štyri dni – jeden na Staré Mesto a Westerplatte, druhý na múzeum Solidarity a lodenice, tretí na výlet do neďalekého Sopotu s jeho slávnym drevením mólom, ktoré patrí medzi najdlhšie v Európe.
Najlepšie obdobie na návštevu je neskoré leto, keď je Baltské more aspoň teplejšie ako Slovenské Rudohorie v marci, teda znesiteľné na kúpanie, a mesto ešte nie je zaplavené turistami ako v júli. Ceny sú vo všeobecnosti nižšie ako vo Viedni či Berlíne, hoci turistické centrum Gdanska si za kávu pýta podobne ako centrum Bratislavy. Ubytovanie sa oplatí hľadať v okolí Starého Mesta alebo vo štvrti Wrzeszcz, odkiaľ je do centra dobré dopravné spojenie a ceny sú príjemnejšie.
Gdansk tak ostáva mestom, kde sa dá za pár dní zažiť viac histórie než na väčšine európskych dovoleniek – a k tomu si domov doniesť kúsok jantáru starého milióny rokov, ktorý sa možno len pred pár dňami válal niekde na dne Baltského mora.