Sedí oproti mne kolegyňa a hovorí, že "je to zase tie hormóny". Robí si srandu z vlastnej nálady, no v tej vete je viac pravdy, než by sa na prvý pohľad zdalo. Hormóny nie sú len o menštruačnom cykle či puberte, o ktorých sa vtipkuje pri obede. Sú to chemické posly, ktoré komunikujú priamo s mozgom, a ten rozdiel medzi "mám zlý deň" a "niečo sa deje v tele" bola dôvod, prečo psychiatria a endokrinológia už dávno nie sú dva oddelené svety.
Cyklus, ktorý riadi viac než plodnosť
Estrogén a progesterón nekolíšu len kvôli reprodukcii – ovplyvňujú aj hladiny serotonínu a dopamínu, teda látok, ktoré priamo súvisia s náladou. Preto sa u časti žien v druhej polovici cyklu objavuje podráždenosť, úzkosť alebo smútok, ktoré miznú s príchodom menštruácie. Väčšina žien to zvláda bez väčších problémov, no odhaduje sa, že u menšej časti ide o stav natoľko výrazný, že má svoje meno – premenštruačná dysforická porucha. Nie je to výmysel ani slabosť charakteru, je to rozpoznaná diagnóza, a ak niekoho cyklus opakovane vyraďuje z bežného fungovania, patrí to k lekárovi, nie k trpezlivému znášaniu.
Podobný, hoci pomalší scenár sa odohráva v prechode. Klesajúca hladina estrogénu sa spája s vyšším rizikom depresívnych epizód a s poruchami spánku, ktoré náladu ešte zhoršujú – a tu treba byť opatrný pri príčinnej súvislosti. Nie každá zlá nálada v tomto období je hormonálna, no výskumy opakovane ukazujú, že obdobie okolo menopauzy je z hľadiska duševného zdravia zraniteľnejšie. Riešenie nie je univerzálne a hormonálna liečba nie je pre každú vhodná – o možnostiach treba hovoriť s gynekológom alebo endokrinológom, nie s internetovým fórom.
Kortizol, štítna žľaza a ten pocit, že "niečo nesedí"
Chronicky zvýšený kortizol, hormón spájaný so stresom, dokáže dlhodobo meniť náladu, spánok aj chuť do jedla. Problém je, že telo nerozlišuje medzi stresom z prežitia a stresom z preplneného kalendára – reaguje rovnako. Ak niekto mesiace funguje v permanentnom strese, únava a podráždenosť nie sú len otázkou psychiky, ale aj reálnej biochemickej záťaže.
Podobne funguje štítna žľaza, ktorá sa do rozhovorov o nálade dostáva menej, než by si zaslúžila. Znížená funkcia štítnej žľazy sa typicky prejavuje únavou, spomalením a niekedy aj stavmi pripomínajúcimi depresiu, zvýšená funkcia naopak nepokojom a podráždenosťou. Rozdiel medzi "mám depresiu" a "mám neliečenú poruchu štítnej žľazy" pritom niekedy stojí len na jednom krvnom teste – preto pri dlhodobej zmene nálady, ktorá sa nedá vysvetliť životnou situáciou, dáva zmysel nechať si skontrolovať aj hormonálny profil, nielen hľadať odpoveď výlučne v hlave.
Telo a myseľ nie sú dva oddelené systémy, ktoré si občas zavolajú – sú to prepojené obvody, ktoré si vymieňajú informácie neustále.
Čo sa dá reálne urobiť
Dobrá správa je, že viacero faktorov, ktoré hormonálnu rovnováhu podporujú, má človek čiastočne vo vlastných rukách. Pravidelný spánok patrí medzi najsilnejšie páky – nedostatok spánku dokázateľne zvyšuje hladinu kortizolu a narúša citlivosť na inzulín, čo sa následne odráža aj na nálade. Pravidelný pohyb, hoci aj obyčajná rýchlejšia chôdza niekoľkokrát týždenne, pomáha regulovať stresové hormóny a podporuje uvoľňovanie endorfínov. Strava s dostatkom bielkovín, vlákniny a zdravých tukov stabilizuje hladinu cukru v krvi, ktorej výkyvy dokážu náladu rozhojdať rovnako spoľahlivo ako hormonálne zmeny.
Čo naopak nefunguje, je snaha diagnostikovať si hormonálnu nerovnováhu sám podľa článkov na internete a naordinovať si doplnky bez konzultácie. Niektoré hormonálne stavy sa prekrývajú s bežnými výkyvmi nálady natoľko, že ich od seba dokáže odlíšiť len krvný test a odborné vyšetrenie. Ak nálada dlhodobo nezodpovedá životným okolnostiam, ak sa opakuje v pravidelných cykloch alebo sprevádza fyzické príznaky ako zmeny hmotnosti, únava či poruchy spánku, patrí to k lekárovi. Nie preto, že by "to bolo len v hlave" – práve naopak, preto, že to často v hlave vôbec nezačína.