Island je krajina, kde sa dá zastaviť pri vodopáde takmer na každej odbočke a po troch dňoch cesty začne turista trpieť čímsi, čo by sa dalo nazvať vodopádovou únavou. Prvý ho ohromí, druhý ešte potešiteľne prekvapí, pri piatom si už len povzdychne a odfotí ho cez otvorené okno auta bez toho, aby vypol motor. Práve preto sa oplatí vopred vedieť, ktoré zastávky si zaslúžia čas a ktoré pokojne minúť.
Zlatý okruh a jeho slávne dvojičky
Trasa Golden Circle, teda Zlatý okruh, je pre väčšinu návštevníkov prvým kontaktom s islandskou prírodou, a to hlavne preto, že sa dá zvládnuť ako jednodenný výlet z Reykjavíku. Patrí sem vodopád Gullfoss, dvojstupňový obor, ktorý sa doslova prepadáva do kaňonu rieky Hvítá. Pri silnejšom vetre sa z neho oblak vodnej hmly rozletí ďaleko do okolia, takže nepremokavá bunda nie je zbytočný luxus ani v lete. Práve pre svoju dostupnosť je Gullfoss počas letnej sezóny jedným z najnavštevovanejších miest na ostrove, čo znamená plné parkovisko a autobusy plné turistov už v dopoludňajších hodinách. Kto chce zažiť ticho, mal by prísť skoro ráno alebo neskoro večer, keď slnko na islandskom lete aj tak takmer nezapadá.
Island neponúka vodopády ako kulisu, ale ako pripomienku, že voda tu má stále posledné slovo.
Menej okázalý, ale o to zaujímavejší je Seljalandsfoss pri južnom pobreží. Jeho špecialitou je, že sa dá obísť dokola, teda prejsť rovno za padajúcou vodou. Cesta je klzká a v lete preplnená, takže nepremokavá obuv a trocha trpezlivosti sa hodia. Pár minút chôdze od neho, schovaný v úzkej rokline, je menej známy Gljúfrabúi, ktorý si zaslúži zastávku len pre tých, čo neváhajú zamočiť si nohy pri prebrodení potoka.
Juh ostrova a čierne pláže
Skogafoss patrí medzi vodopády, pri ktorých fotografie z internetu zodpovedajú realite, čo sa na Islande nedeje často. Steká z takmer tridsaťmetrového útesu priamo vedľa cesty číslo 1 a jeho spodná časť je prístupná bez väčšej námahy, zatiaľ čo hore vedie strmé schodisko s vyhliadkou na okolitú náhornú plošinu. Za jasného počasia a slnka bývajú pri páde vody dúhy takmer isté, čo z neho robí obľúbený cieľ pre fotografov aj svadobné páry, ktoré si sem chodia fotiť svadobné portréty.
O čosi ďalej na východ, smerom k ľadovcovej lagúne Jökulsárlón, sa oplatí odbočiť k menej frekventovaným vodopádom v okolí národného parku Skaftafell, kde treba počítať s dlhšou prechádzkou peši, no odmenou je pohľad na ľadovcový jazyk priamo nad hladinou padajúcej vody. Táto časť trasy si vyžaduje viac času a pevnejšiu obuv, ale práve tu Island ukazuje, že jeho príroda nie je len o rýchlych zastávkach z parkoviska.
Sever ostrova pre tých, čo majú viac dní
Kto má na cestu vyhradený viac než týždeň, mal by zamieriť aj na sever, kde leží Goðafoss, takzvaný vodopád bohov. Legenda hovorí, že sem po prijatí kresťanstva okolo roku tisíc hodil vtedajší náčelník sochy starých severských bohov. Fakticky overiteľné je aspoň to, že ide o jeden z najfotogenickejších vodopádov krajiny, vytvárajúci dokonalý polkruh cez rieku Skjálfandafljót.
Sever ponúka aj Dettifoss, ktorý sa dlho považoval za najmohutnejší vodopád v Európe podľa objemu pretekajúcej vody. Cesta k nemu je náročnejšia, časť prístupovej cesty je nespevnená a v zime alebo počas dažďov môže byť ťažko prejazdná, takže overenie aktuálneho stavu ciest na webe Islandskej cestnej správy sa oplatí urobiť ešte pred odchodom z hlavného mesta.
Kto plánuje cestu na Island prvýkrát, mal by počítať aspoň s desiatimi dňami, ak chce vidieť viac než len Zlatý okruh. Autá sa dajú požičať priamo na letisku a cesty sú prekvapivo dobre značené, no počasie sa dokáže zmeniť za pár hodín, preto sa oplatí pred cestou sledovať aktuálne predpovede aj upozornenia na uzávierky ciest. A keď sa po piatom vodopáde začne dostavovať spomínaná únava, netreba sa hanbiť jednoducho pokračovať ďalej. Island má ich toľko, že ten najkrajší väčšinou čaká práve za najbližšou zákrutou.