O tretej poobede sa na Islande zvykne stmievať tak dôkladne, že si prvý deň skontrolujete hodinky, či náhodou neukazujú polnoc. Slnko sa vyštverá tesne nad obzor, posedí si tam štyri hodiny ako nervózny hosť, ktorý nevie, či má zostať na večeru, a potom zmizne. Kto prišiel s predstavou letného okruhu – ring road za týždeň, stan, spacák, otvorené okno – ten sa v zime musí prehodnotiť od základu. Island v januári nie je horšia verzia Islandu v júli. Je to úplne iná krajina, ktorá sa len náhodou volá rovnako.
Cesta číslo jeden prestáva byť samozrejmosť
V lete je Hringvegur, teda okružná cesta číslo jeden, taký bezpečný rituál, že po nej idú aj rodiny s prívesom a dôverou hodnou lepšej veci. V zime je to iný príbeh. Úseky na východe a severe sa zatvárajú po snežení bez varovania, a to, čo bolo ráno priechodné, môže byť poobede zapadnuté po strechu auta. Miestni to riešia s pokojom, ktorý pôsobí až podozrivo – proste otvoria stránku road.is, pozrú si farebnú mapu ciest a rozhodnú sa, či dnes pôjdu na sever, alebo radšej zostanú pri káve. Turista, ktorý si mapu nepozrie, sa môže ocitnúť v odstavenom aute uprostred lávového poľa, kde mobil ukazuje jedno percento signálu a veľa odhodlania.
Autá na prenájom preto v zime automaticky ponúkajú 4x4 s vyššou svetlou výškou, a je to jedna z mála situácií, kde sa oplatí priplatiť si bez reptania. Rovnako dôležité sú zimné pneumatiky, ktoré sú na Islande povinné od novembra, a poistenie proti štrku a vetru – áno, poistenie proti vetru skutočne existuje, pretože vietor tu dokáže otvoriť dvere auta takou silou, že vám ich vytrhne z pántov.
Polárna žiara namiesto polnočného slnka
Výmenou za skrátený deň dostane návštevník niečo, čo v lete nevidí ani náhodou: tmavú oblohu, na ktorej sa dá loviť polárna žiara. Nie je to garantovaný zážitok ako večera v reštaurácii – závisí od slnečnej aktivity, oblačnosti a trochu aj od šťastia – ale keď sa to podarí, žiadna letná polnočná fotka s tým nekonkuruje. Najlepšie miesta sú paradoxne ďaleko od hlavného mesta, kde svetelný smog rozmazáva zelené pásy na banálnu žiaru pouličných lámp.
Prišli sme kvôli vodopádom, zostali sme kvôli oblohe. Fotky z leta vyzerajú krajšie, ale spomienky na zimu sú silnejšie.
Populárne letné zastávky ako Gullfoss alebo Seljalandsfoss v zime úplne menia charakter. Vodopády čiastočne zamŕzajú, okolo nich visia cencúle veľkosti stĺpov a chodníky, ktoré boli v lete plné výletníkov v šľapkách, sa menia na klzisko, kam sa bez mačiek na topánky radšej nevydávate. Krajina, ktorá bola v júli zelená a fotogenická v tom lacnom instagramovom zmysle, sa v zime stáva monochromatickou – čierna láva, biely sneh, a niekedy modrý ľad, ktorý vyzerá, akoby ho niekto nasvietil zvnútra.
Menej ľudí, iné pravidlá
Turistický ruch sa v zime sťahuje najmä na juhozápad, okolo takzvaného Zlatého kruhu a Reykjavíku, kde sú cesty udržiavané prioritne. Vzdialenejšie regióny, ako Vestfirdy alebo východné fjordy, sa v zime prakticky vyprázdnia – niektoré penzióny a reštaurácie zatvárajú úplne, iné fungujú len cez víkendy. Kto počíta so spontánnosťou, aká funguje v lete – proste prídem a niečo si nájdem – narazí. Rezervácie treba riešiť vopred, pretože kapacita je zlomková a alternatíva môže byť sto kilometrov ďaleko.
Na druhej strane sa objaví priestor, ktorý v lete neexistuje. Horúce pramene bez radu ľudí, čiernu pláž Reynisfjara bez autobusov turistov, ktorí sa fotia chrbtom k nebezpečným vlnám. Island v zime odmeňuje trpezlivosť a pripravenosť, trestá improvizáciu. Presne to je ten rozdiel, ktorý sa oplatí zvážiť skôr, než si niekto kúpi letenku s predstavou, že si len prehodí sveter navyše.