Sused cezo mňa každé leto vzdychá, že jahody sú preňho záhadou rovnako veľkou ako dôchodkový systém. Vysadí ich, na dva týždne v júni má plné hrnčeky, deti sa prejedia, a potom nastane ticho. Zelené trsy si len tak sedia v záhone až do jesene a čakajú na budúci rok. Pritom stačilo vybrať iné odrody a spraviť jednu vec inak, než to robil jeho otec a starý otec pred ním.
Problém je v tom, že klasické jahody, tie takzvané junské, majú kvetné puky založené už z jesene predchádzajúceho roka a odrodia sa v jednej intenzívnej vlne. Je to poctivá, staromódna genetika a odrody ako Elsanta alebo Senga Sengana ju stále majú v sebe. Nič zlé sa im nedá vyčítať, chuťovo vedia byť lepšie než mnohé novinky. Lenže kto chce jahody len raz do roka, keď sa dá mať ich prakticky celé leto.
Remontantné a jednodňové odrody, ktoré to vedia
Riešením sú takzvané remontantné odrody, ktoré kvitnú a rodia priebežne, a ešte lepšie takzvané jednodňové (day-neutral) typy, ktorým je dĺžka dňa v podstate jedno. Na Slovensku sa mi osvedčila Mara des Bois — francúzska odroda s chuťou, ktorá pripomína lesné jahody, síce menej odolná voči suchu, ale odmení vás plodmi od mája až do októbra. Kto chce niečo tvrdšie a produktívnejšie, siahne po Albione, kalifornskej odrode, ktorá znesie aj horšie leto a plody má pekné, na trh aj do mrazničky. V nižších polohách, do 400 metrov, funguje aj Malwina, neskoršia, ale s vynikajúcou skladovateľnosťou.
Pre balkón a vyvýšené záhony odporúčam Toscanu — nie je to klasická jahoda, ale kríženec s okrasnými ružovými kvetmi, ktorý zvládne kvitnúť aj rodiť v kvetináči na juhozápadnej strane domu. Chuťovo nie je žiadna hviezda, ale kto chce z balkóna aspoň hrsť jahôd týždenne od júna do jesene, nebude sklamaný.
V horských a podhorských oblastiach, kde neskoré mrazy vedia zničiť prvý kvet ešte v máji, sa oplatí kombinovať skorú junskú odrodu ako Honeoye s remontantnou Marou. Keď mráz zoberie prvú vlnu, druhá odroda vám aspoň niečo dorodí neskôr. Ja som to raz podcenil, vysadil som len skorú odrodu na chate vo výške 650 metrov, prišiel mráz 12. mája a mal som toho roku presne nula jahôd. Odvtedy sadím vždy aspoň dve odrody s rôznym termínom kvitnutia.
Trik s poplazmi, o ktorom sa mlčí
A teraz k tomu triku, kvôli ktorému ste sem prišli. Väčšina návodov vám povie, že poplazy treba odstrihávať, aby rastlina míňala silu na plody a nie na rozmnožovanie. To je pravda, ale len z polovice. Skúsený záhradkár vie, že jeden alebo dva najsilnejšie poplazy z materskej rastliny sa oplatí nechať zakoreniť priamo v malom kvetináči zapustenom vedľa trsu, plnom kvalitného substrátu. Rastlinka si tak vytvorí vlastný koreňový systém skôr, než ju odstrihnete od matky, a keď ju na budúcu jar presadíte, rastie ako keby mala rok náskok. Žiadny šok, žiadne váhanie, ide rovno do plodenia.
Jahoda, ktorá si vlastné korene vypestuje ešte pripojená k matke, nezažije nikdy stres z presádzania — a to je presne to, čo pri jahodách rozhoduje o úrode.
Zvyšné poplazy naozaj odstrihávam bez milosti, ideálne raz týždenne, lebo inak vám celý záhon zarastie do jednej veľkej húštiny, kde sa plody dusia vo vlhku a hnijú skôr, než dozrejú. Sucho posledných liet má aj svoju dobrú stránku — poplazy rastú pomalšie, takže práce s nimi je menej, len treba nezabúdať na zálievku ráno, nikdy na slnku napoludnie.
Čo si všímať pri výsadbe
Priesady sadím koncom augusta alebo začiatkom septembra, aby sa stihli zakoreniť pred zimou, srdiečko rastliny musí zostať tesne nad povrchom pôdy, nie zahrabané. Zelené hnojenie predplodinou, napríklad facéliou zapravenou do pôdy šesť týždňov pred výsadbou, dokáže nahradiť poriadnu dávku kompostu a jahodám to vidno na koreňoch už prvý rok.
Sused si nakoniec dve odrody vysadil, poplazy si necháva zakoreniť do kvetináčov presne podľa návodu a tento rok mi nosil jahody ešte koncom septembra. Vyzeral pritom prekvapenejšie než ja, hoci som mu to hovoril už tri roky. Niektoré veci si musí človek overiť sám, na vlastnej záhrade, s blatom pod nechtami.