Najčastejšia chyba na túre nie je zlá obuv ani nesprávne načasovanie výstupu. Je to podcenenie jedla a vody — človek si povie, že desať kilometrov predsa zvládne aj na sucho a s tyčinkou v vrecku, a potom sa čuduje, prečo mu po druhej hodine dochádzajú sily a nálada sa mení na podráždenosť. Telo v horskom teréne spotrebuje výrazne viac energie než pri bežnej chôdzi po meste, a to platí aj v chladnejšom počasí, keď smäd necítiť tak intenzívne, no telo tekutiny stále stráca.
Voda: koľko a v čom
Základné pravidlo znie — radšej viac než menej, ale nie na úkor váhy chrbtice. Na celodennú túru v miernom teréne sa počíta s približne dvoma litrami na osobu, v horúcom počasí alebo pri náročnejšom prevýšení pokojne aj s troma. Praktickejšie než jedna veľká fľaša je kombinácia menšej mäkkej fľaše alebo hydratačného vaku s pevnou fľašou na dopĺňanie, ak sa cesta vedie okolo horských prameňov alebo chát, kde sa dá voda doplniť. Pitie po malých dúškoch v pravidelných intervaloch funguje lepšie než veľké množstvo naraz — telo tekutinu lepšie vstrebe a nezaťažuje žalúdok.
Ak trasa vedie cez oblasť s horskými potokmi, oplatí sa zvážiť aj filter alebo purifikačné tablety, najmä pri viacdňových prechodoch. Na Slovensku a v susednom Rakúsku alebo Poľsku je väčšina značených trás vybavená chatami, kde sa dá voda dokúpiť, no v odľahlejších úsekoch Tatier alebo Nízkych Tatier sa oplatí mať vlastnú zásobu istotne naplánovanú vopred — nie odhadom.
Jedlo, ktoré naozaj funguje
Ideálna kombinácia pre túru je jedlo, ktoré sa nerozteká, nekrehne na prach a dodáva energiu postupne, nie v jednom náraze cukru. Orechy, sušené ovocie, celozrnné sušienky, tvrdý syr alebo trvanlivá saláma patria medzi klasiku, ktorá funguje už desaťročia a netreba ju vylepšovať. Chlieb alebo rožok s maslom a syrom je ťažší, ale sýty a dobre zaplní žalúdok pred náročným úsekom. Čokoláda má svoje miesto, ale skôr ako rýchla injekcia energie tesne pred posledným výstupom, nie ako hlavný zdroj kalórií na celý deň.
Na horách neplatí, že menej je viac. Batoh, ktorý je na začiatku o pol kila ťažší kvôli jedlu, je na konci dňa oveľa príjemnejší spoločník než prázdny žalúdok v polovici zostupu.
Rozdelenie jedla na menšie porcie počas dňa, nie na jedno veľké balenie zjedené na jednom mieste, pomáha udržať stabilnú hladinu energie. Osvedčilo sa jesť približne každé dve hodiny, aj keď chuť do jedla ešte nie je výrazná — na horách sa hlad často ohlási neskoro, keď už je únava badateľná.
Na čo si dať pozor
Vyhýbať sa treba jedlám, ktoré sa v teple rozteknú alebo sa v chlade zmenia na kameň — čokoládová tyčinka nechaná na slnku v bočnom vrecku batohu vie prekvapiť nepríjemne. Rovnako sa neoplatí experimentovať s úplne novým jedlom tesne pred náročnou túrou, žalúdok môže reagovať nepredvídateľne. Ak trasa vedie vysoko do hôr, teplý čaj vo fľaši je často lepšou voľbou než studená voda — zohreje telo aj psychiku pri prestávke na chate alebo pri návrate mrakov.
Pred každou dlhšou túrou sa oplatí pozrieť aktuálne informácie o dostupnosti vody a otváracích hodinách chát na oficiálnych stránkach horskej služby alebo správcu národného parku — situácia sa mení sezónne a spoliehať sa na staré informácie z internetu sa nevypláca. Rovnako tak počasie v horách vie zmeniť plán rýchlejšie než ktokoľvek čaká, takže zásoba jedla a vody by mala počítať aj s možnosťou, že cesta späť potrvá dlhšie, než bolo pôvodne v pláne.