Svitanie, október, pole plné rosy, ktorá premočí nohavice do kolien skôr, než prejdete prvých sto metrov. Dvaja muži kráčajú po strnisku v pravidelných rozostupoch, jeden vpravo, jeden vľavo, medzi nimi asi tridsať krokov. Nehovoria. Len sa občas zastavia, zdvihnú ďalekohľad, niečo si zapíšu do kartičky a idú ďalej. Nevyzerá to na poľovníctvo. Vyzerá to na nudnú prácu pre štatistický úrad. A predsa je to jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa v revíri počas roka dejú — jesenné sčítanie malej zveri.
Malá zver — teda predovšetkým zajac poľný a jarabica poľná, na rozdiel od raticovej zveri ako jeleň či srnec — je v posledných desaťročiach na Slovensku v defenzíve. Nie preto, že by ju niekto prestrieľal. Skôr preto, že jej ubudlo miesta, kde môže žiť. Scelené polia bez medzí, chemické postreky, ktoré vyhubia hmyz, čo potrebujú jarabičatá v prvých týždňoch života, a k tomu dravce a líšky, ktorých je dnes v krajine viac než kedykoľvek predtým. Sčítanie je spôsob, ako zistiť, či sa táto rovnica ešte dá vôbec vyrovnať prikrmovaním a starostlivosťou, alebo či treba siahnuť k tvrdším opatreniam — napríklad úplne zastaviť lov na niekoľko rokov.
Ako sa vlastne počíta zajac, ktorý nechce byť videný
Metodika znie jednoducho: skupina poľovníkov prejde revír v presne stanovených pásoch, každý sleduje svoj úsek do vzdialenosti približne stopäťdesiat metrov, a zapisuje každý kus zajaca alebo jarabice, ktorého vyplaší alebo uvidí sedieť. Realita je o čosi komplikovanejšia. Zajac dokáže sedieť v pazderí nehybne ako kameň a nechá vás prejsť pár krokov od seba, kým sa nerozhodne vystreliť opačným smerom. Jarabice zase behajú v kŕdľoch, takzvaných spoločenstvách, a ak vyplašíte jedno na kraji poľa, môžete tie isté vtáky o pár minút napočítať znova o dvesto metrov ďalej. Skúsený sčítavač preto nepočíta len oči — počíta aj hlavu. Vie, kadiaľ zver v tomto konkrétnom revíri chodí, kde má úkryt a kde žer, a podľa toho odhaduje, či ide o duplicitu, alebo o nový kus.
Sčítanie sa robí ráno, tesne po východe slnka, keď je zver ešte na kŕmnych plochách a nie je rozohnaná poludňajšou aktivitou ľudí a áut. Robí sa aj s ohľadom na počasie — silný vietor alebo dážď skresľujú výsledky, pretože zver sa vtedy ukrýva hlbšie a menej sa pohybuje. Dobrý hospodár revíru preto nevyberá termín podľa toho, kedy sa mu to hodí do kalendára, ale kedy to zver dovolí.
Kto nepozná stavy zveri vo svojom revíri, nemôže robiť rozhodnutia o jej love. Môže len hádať, a hádanie v poľovníctve stojí zver život.
Čísla, ktoré rozhodujú o výrade
Výsledky sčítania nie sú len položka do štatistickej tabuľky, ktorú niekto zapíše a zabudne. Sú základom pre plán chovu a lovu na nasledujúcu sezónu. Ak sčítanie ukáže, že stav zajacov klesol pod únosnú hranicu, poľovné združenie môže rozhodnúť o znížení plánovaného výradu — teda počtu kusov, ktoré sa smú v sezóne uloviť — alebo dokonca o úplnom zákaze lovu danej zveri na niekoľko rokov. Naopak, ak čísla ukazujú stabilný alebo rastúci stav, dá sa uvažovať o miernom navýšení, samozrejme s rozvahou a nikdy nie z túžby po trofeji, pretože pri malej zveri o trofej väčšinou ani nejde.
Zaujímavé je, že mnohé revíry v posledných rokoch dobrovoľne prestávajú loviť jarabice úplne, bez ohľadu na to, čo im číselne vychádza. Dôvod je prostý — populácia je taká krehká, že aj malý zásah môže znamenať, že sa druh z revíru vytratí nadobro. Sčítanie v takom prípade neslúži na plánovanie lovu, ale na sledovanie, či sa vôbec darí populáciu udržať nad kritickou hranicou.
Prečo by to malo zaujímať aj toho, kto do lesa chodí len na prechádzky
Zajac v poli a jarabica na medzi nie sú len poľovnícka záležitosť. Sú indikátorom toho, ako zdravá je krajina, ktorou prechádzate na nedeľnej prechádzke so psom na vôdzke. Tam, kde sa darí zajacovi, sa spravidla darí aj chrobákom, motýľom a vtákom, ktorých si všimne aj náhodný okoloidúci. Tam, kde zajac zmizol, zvyčajne zmizlo aj všetko ostatné — len si to menej ľudí všimne, pretože zajac beží a upúta pozornosť, kým strata pol tucta druhov hmyzu nie.
Tí dvaja muži na strnisku teda nerobia len prácu pre poľovnícke združenie. Robia niečo, čo sa dá bez väčšej nadstávky nazvať meraním pulzu krajiny. A ako pri každom lekárskom vyšetrení platí, že čím skôr sa problém odhalí, tým väčšia je šanca ho ešte napraviť — kým sa z čísla na kartičke nestane definitívna prázdnota v poli.