Jesenný vtáčí servis: búdky vyčistiť, kŕmidlá pripraviť

Búdku som minulý rok otvoril až v marci, presvedčený, že to počká. Vnútri ma čakala plesnivá periniaka z machu, trusu a peria, ktorá páchla ako mokrá handra zabudnutá v pivnici tri týždne. Sýkorky si vraj vyberajú búdky podľa vône, hovoril mi sused ornitológ, a táto voňala presne tak, aby ju obleteli veľkým oblúkom. Jeseň je presne ten čas, keď sa dá tejto hanbe predísť, a zároveň čas, keď vtáky najviac potrebujú, aby sme im pripravili pôdu pod nohy skôr, než príde prvý poriadny mráz.

Búdka nie je hotel, treba ju vyprázdniť medzi hosťami

Október a november sú ideálne mesiace na upratovanie hniezdnych búdok, pretože mláďatá už dávno vyleteli a búdka slúži maximálne ako nocľaháreň pre osamelého vrabca. Vyberte staré hniezdo aj so všetkým, čo sa v ňom nazbieralo za sezónu, drôtenou kefou alebo starou zubnou kefkou vydrhnite kúty, kde sa radi usádzajú roztoče a perové vši. Vodu s prídavkom octu použite len na vonkajšie steny, dovnútra žiadnu chémiu, žiadny dezinfekčný sprej z drogérie – vtáky majú citlivé dýchacie cesty a búdka nie je operačná sála. Stačí ju nechať poriadne vyschnúť na slnku a preveriť, či sa vletový otvor za rok neobhrýzol dokorán, čo je pozvánka pre kunu alebo väčšieho vtáka, ktorý sa rád nasťahuje na úkor pôvodných obyvateľov.

Kto býva vo vyšších polohách, nad päťsto metrov, kde zima príde skôr a drží dlhšie, môže búdku po vyčistení nechať na mieste aj cez zimu ako úkryt pred mrazom – sýkorky a brhlíky sa v skupinách radi natlačia do jednej dutiny a takto prežijú aj mínus pätnásť. V nížinách to nie je nutnosť, ale škodiť to nebude.

Búdku vyčistenú v novembri si vták v marci vyberie prednostne pred susednou, kde ešte cíti minuloročný nájomník.
— starý ornitologický poznatok, ktorý mi potvrdil aj vlastný neúspech

Kŕmidlo pripravte skôr, než napadne prvý sneh

Najväčšia chyba, ktorú záhradkári robia, je začať kŕmiť až vtedy, keď je záhrada biela a vtáky už zúfalo hľadajú čokoľvek jedlé. Kŕmidlo treba pripraviť a začať plniť postupne už koncom októbra, aby si vtáky zvykli na miesto a vytvorili si ho ako súčasť svojej pravidelnej trasy. Skontrolujte strešku, či nepresakuje dážď dovnútra, lebo mokré slnečnicové semienka plesnivejú rýchlejšie, než by ste čakali, a plesnivé jadro dokáže vtáka zabiť rýchlejšie než hlad. Kŕmidlo umiestnite aspoň meter pol od kríka, aby mala mačka horšiu pozíciu na skok, ale zároveň nie príliš na otvorenom priestranstve, kde vtáky nemajú kam uletieť pred jastrabom.

Čo do kŕmidla nepatrí, je rovnako dôležité ako to, čo tam patrí. Chlieb, najmä osolený rožok zo včerajška, vtákom škodí a v žalúdku im napúča bez akejkoľvek výživnej hodnoty. Solené arašidy alebo korenené zvyšky zo stola nechajte kompostu, do kŕmidla patrí lojová guľa bez plastovej sieťky, slnečnica, proso, ovos a kúsky jablka pre drozdy a kosy, ktoré na zemi radi zbierajú padavé ovocie zo sadu. Kto má v sade jabloň s nedozretou úrodou, môže časť plodov nechať zámerne ležať pod stromom – je to lacnejšie ako kupované kŕmivo a vtáky ho vyhľadávajú rovnako ochotne.

Sad ako celoročný vtáčí biotop, nie len sezónna reštaurácia

Skutočný rozdiel medzi záhradou plnou vtáctva a záhradou tichou ako knižnica nerobí jedno kŕmidlo, ale to, čo v záhrade necháte cez zimu stáť. Suché stonky vlčieho maku, slnečnice alebo bodliaka sú prirodzená špajza semien, ktorú žiadne kŕmidlo nenahradí, a kôpka lístia v kúte pod živým plotom je zimoviskom pre hmyz, ktorým sa neskôr na jar živia práve tie isté sýkorky, ktoré teraz kŕmite lojom. Ak teda máte sklon na jeseň všetko dôkladne popodrezávať a shrabať do čistoty výstavnej záhrady, skúste tento rok nechať aspoň jeden roh nedotknutý. Vták sa vám odvďačí tak, že na jar zjede o čosi viac vošiek na ružiach, než by ste čakali od tvora, ktorý váži menej než dve mince.