Koncom septembra chodím okolo susedovho záhona a vidí ma, ako kľačím v blate a sejem semienka do zeme, ktorá už vonia jesenne, vlhko, trochu unavene. Pýta sa, či neviem, že o mesiac príde prvý mráz. Viem. Práve preto to robím. Špenát je jedna z mála plodín, ktorá zimu nielen prežije, ale priam ju potrebuje ako budík — a ja si tak zabezpečím prvú jarnú úrodu skôr, než si ostatní vôbec spomenú, kde majú vrecko so semenom.">
Jesenný výsev špenátu nie je žiadna alchýmia, ale treba trafiť termín. Na väčšine Slovenska, teda v nížinách a v nadmorskej výške do 400 metrov, sejem medzi 10. septembrom a 5. októbrom. Vo vyšších polohách, kde príde prvý mráz skôr, treba posunúť výsev na začiatok septembra, inak rastlinky nestihnú vytvoriť aspoň štyri až päť lístkov, ktoré potrebujú na prežitie zimy. Rastlinka, ktorá do prvého sneženia nemá dostatočne vyvinutý koreňový systém, jednoducho zamrzne a zhnije — to som si vyskúšal na vlastnej koži v roku, keď som sadil neskoro a na jar mal namiesto záhona špenátu čiernu kašu.
Odrody, ktoré prežijú aj poriadnu zimu
Nie každý špenát je stavaný na mráz. Letné rýchlorastúce odrody typu Matador sú síce skvelé na jarný a letný výsev, ale na jeseň by som ich neodporúčal — vybiehajú do kvetu pri prvom oteplení a namiesto listov mám vňať plnú stoniek. Na zimný výsev sa mi osvedčil Verdil, odroda so silnými, mierne pľuzgierovitými listami, ktorá znesie mráz do mínus dvanásť stupňov bez prikrytia. Rovnako dobre funguje aj staršia odroda Winter Giant, ktorá je síce pomalšia, ale odolnosťou ju nič nezaskočí. Kto má rád trochu experimentovania, môže skúsiť Vitaro F1, hybrid šľachtený priamo na prezimovanie, ktorý mi vlani vydržal bez úhony aj tuhšiu februárovú kalamitu s mínus osemnásť.
Príprava záhona je jednoduchá, ale nepodceňoval by som ju. Špenát nemá rád čerstvý hnoj — od toho dostane priveľa dusíka a namiesto pevných listov mi narastie vodnatá, náchylná vegetácia, ktorá zimu neprežije. Ak som na jar sial zelené hnojenie, napríklad facéliu alebo horčicu, zaorem ju aspoň tri týždne pred výsevom špenátu a nechám pôdu trochu odpočinúť. Riadky robím plytké, do dvoch centimetrov, so sponom rastlín asi desať centimetrov. Hustejšie sadenie sa mi neosvedčilo, špenát v tesnej spleti listov cez zimu skôr zhnije, než prežije.
Čo urobiť, keď príde prvý poriadny mráz
Tu prichádza časť, kde sa väčšina začiatočníkov ponáhľa a všetko pokazí — chcú záhon hneď prikryť netkanou textíliou alebo slamou, len čo teplomer ukáže nulu. Nerobte to. Špenát potrebuje najprv zocelenie, teda pár nocí s miernym mrazom bez ochrany, aby si v listoch vytvoril prirodzené cukry, ktoré fungujú ako nemrznúca zmes. Až keď teploty klesnú trvalo pod mínus päť a čaká sa sneženie bez snehovej pokrývky, prikryjem záhon slamou alebo chvojím z ihličnanov. Netkaná textília sa mi neosvedčila, pod ňou sa v otepleniach drží vlhkosť a špenát potom hnije rovnako ochotne ako pod mrazom.
Sneh je najlepšia prikrývka, akú si záhradník môže priať zadarmo — funguje ako izolácia a špenát pod ním prežije aj tuhé mrazy bez jedinej vrásky.
Balkónová verzia pre tých bez záhrady
Aj majitelia balkóna môžu jesenný výsev vyskúšať, hoci s obmedzeniami. Debna s hĺbkou aspoň dvadsať centimetrov, umiestnená pri stene domu, kde sa drží trochu tepla, dokáže špenátu poskytnúť dostatočnú ochranu, ak ju navyše obložíme polystyrénom. Na treťom poschodí v paneláku mi takto prezimoval Verdil dva roky po sebe, s výnimkou jednej zimy, keď som debnu nechal na otvorenom vetre a mráz ju premrazil skrz naskrz aj s koreňmi.
Odmena príde v marci alebo apríli, podľa toho, ako skoro sa oteplí. Kým ostatní ešte len sejú, ja už trhám prvé listy, tuhšie a sladšie, než akékoľvek jarné. Je v tom istá tichá radosť pozorovať záhon, ktorý cez celú zimu vyzeral ako opustené bojisko, a zrazu sa prebudí skôr než ostatné záhony okolo. Za tú trochu blata v septembri to stojí.