Na Južnom ostrove Nového Zélandu sa dá za jeden deň prejsť od ľadovca k palmám a od fjordu k vinici. Znie to ako marketingová fráza, ale v tomto prípade je to len suchý opis geografie. Krajina veľkosti zhruba dvoch tretín Slovenska (aj keď porovnávať plochu má zmysel len orientačne, obyvateľov má menej než Bratislavský a Košický kraj dokopy) natlačila do jedného ostrova toľko rôznych krajinných typov, že človek má pocit, akoby cestoval naprieč kontinentom, nie po jednom súostroví na konci sveta.
Cesta zo Slovenska sem nie je krátka ani lacná záležitosť — počítajte s letom cez Áziu alebo Blízky východ s aspoň jedným prestupom, celkovo pokojne aj dvadsať a viac hodín čistého letového času. Presné trasy, ceny a dostupné letecké spoločnosti si treba overiť priamo u dopravcov, situácia sa mení sezónu čo sezónu. Práve preto sa neoplatí lietať na Južný ostrov na týždeň. Dva týždne sú minimum, tri až štyri sú ideál, ak chcete okrem hlavných ťahákov vidieť aj to, čo sa do bežného itinerára nezmestí.
Fjordland a mlčanlivá krása juhozápadu
Národný park Fiordland v juhozápadnej časti ostrova patrí medzi najvlhkejšie miesta na svete — dážď tu nie je výnimka, ale súčasť atmosféry, ktorá dodáva fjordom ich typický, mierne dramatický nádych. Milford Sound, najznámejší z fjordov, sa dá navštíviť na lodnej vyhliadkovej plavbe, kde vodopády padajú priamo z útesov do mora a tuleňe lenivo ležia na skalách, akoby vedeli, že sú súčasťou pohľadnice. Menej známy, ale podľa mnohých cestovateľov ešte pôsobivejší je Doubtful Sound — ťažšie dostupný, teda aj menej preplnený turistickými loďami.
Cesta k Milford Sound vedie horskou cestou plnou zákrut a tunelov, ktorá sama osebe patrí medzi zážitky. V zime (teda na južnej pologuli medzi júnom a augustom) môže byť táto cesta uzavretá pre sneh alebo lavínové riziko, preto je vhodné pred cestou overiť aktuálny stav na stránkach správcu cesty alebo národného parku.
Ľadovce, ktoré sa dajú dotknúť
Na západnom pobreží ostrova ležia dva z mála ľadovcov na svete, ktoré zasahujú takmer až do dažďového pralesa — Fox Glacier a Franz Josef Glacier. Kedysi sa dalo prejsť priamo po ľade peši z parkoviska, dnes si to vyžaduje vrtuľníkový alebo malý lietadlový výlet, pretože ľadovce v posledných rokoch výrazne ustúpili. Aj bez vstupu priamo na ľad stojí za to prejsť sa k vyhliadkovým bodom — kontrast medzi papradím, mokrým lesom a modrasto-bielou masou ľadu pôsobí takmer nereálne.
Južný ostrov nie je miesto, kde si oddýchnete v ležadle. Je to miesto, kde si oddýchnete od toho, že si mysleli, že už ste videli všetko.
Jazerá Wanaka a Queenstown ako základňa
Mesto Queenstown funguje ako neoficiálne hlavné mesto adrenalínu — bungee jumping sa tu podľa dostupných informácií prevádzkuje komerčne už desiatky rokov, k dispozícii sú aj skoky padákom, rafting či horská cyklistika. Menej hlučnú alternatívu ponúka neďaleké mestečko Wanaka pri rovnomennom jazere, kde sa dá tráviť čas pri vode, na turistických chodníkoch alebo len s výhľadom na hory odrážajúce sa v pokojnej hladine. Jazero Wanaka je aj východiskovým bodom pre výstup na vrch Roys Peak, jednu z najfotografovanejších túr na celom ostrove — cesta hore je náročná a výhľad hore hodný tej námahy.
Pre návštevu tejto oblasti sa najviac oplatí jar (október až november) alebo jeseň (marec až apríl), keď sú teploty príjemné a turistov menej než počas letnej sezóny okolo Vianoc, kedy má na južnej pologuli leto a Nový Zéland zažíva domácu dovolenkovú špičku.
Praktické veci, na ktoré sa zabúda
Slovenskí občania môžu do Nového Zélandu cestovať bez klasického víza, ale s elektronickým povolením na vstup, ktoré je potrebné vybaviť vopred — aktuálne podmienky a poplatky si treba overiť na webe Ministerstva zahraničných vecí SR a na oficiálnej stránke novozélandskej imigračnej služby, keďže sa menia. Rovnako je vhodné pred odletom skontrolovať odporúčania týkajúce sa bezpečnosti a zdravia na tom istom mieste.
Doprava po ostrove funguje najlepšie s prenajatým autom — verejná doprava medzi národnými parkmi je riedka a časovo nepraktická. Cestuje sa vpravo, teda podobne ako vo Veľkej Británii, na volante vľavo, čo si vyžaduje pár hodín zvykania. Ceny prenájmu aj paliva sa oplatí porovnať priamo u miestnych požičovní, celkovo je Nový Zéland cenovo bližšie k západnej Európe než k strednej, teda drahší než Slovensko, ale porovnateľný s Rakúskom či Švajčiarskom v sezóne.
Kto si Južný ostrov naplánuje poriadne, s časom na to, aby postál pri jazere bez toho, aby sa pozeral na hodinky, ten pochopí, prečo miestni hovoria o svojej krajine s pokojnou samozrejmosťou. Netreba nič predávať. Stačí, že to tam je.