Predstavte si diery v skalnom brale, kam sa svetlo dostane tak na hodinu denne, a v jednej z nich sedí ryba, ktorá tam býva už desať rokov. Nikam nechodí, nikoho sa nebojí, a keď okolo prepláva niečo jedlé, jednoducho to nasaje ako vysávač. To je kanic hnedý, dôvod, prečo si potápači aj rybári pri stredomorských brehoch občas pripadajú, akoby stretli suseda, ktorého poznajú roky – len ten sused má žiabre a rezervovanú povahu horského pustovníka."
Výskyt a prostredie
Kanic hnedý žije v Stredozemnom mori a vo východnom Atlantiku, od pobrežia Chorvátska či Talianska po vody okolo Kanárskych ostrovov. Slovenský rybár sa s ním teda nestretne na Dunaji ani na žiadnej priehrade, ale skôr počas dovolenky s prútom alebo šnorchlom niekde pri Jadrane. Uprednostňuje skalnaté a kamenisté dno, jaskynky, previsy a vraky lodí – všade tam, kde si vie nájsť útočisko, z ktorého vyráža na lov. Mladšie kusy sa občas objavia aj plytšie, dospelí jedinci sa sťahujú do hlbších a stabilnejších úkrytov, kde zostávajú verní jednému miestu prekvapivo dlho.
Biológia a správanie
Je to teritoriálna ryba so silným vzťahom k domovu – jedinec si dokáže „obsadiť“ konkrétnu dieru alebo previs na roky a bráni ju pred inými kanicmi rovnakého druhu. Zaujímavosťou je jeho pohlavný vývoj: kanic hnedý sa rodí ako samica a neskôr v živote sa mení na samca, čo je bežné u viacerých druhov kanicovitých rýb. Rastie pomaly a dožíva sa vysokého veku, čo z neho robí druh mimoriadne citlivý na akýkoľvek nadmerný lovecký tlak – populácia sa po výraznom úbytku spamätáva len ťažko a dlho. Živí sa najmä rybami, kôrovcami a hlavonožcami, ktoré prekvapí skôr trpezlivosťou a razantným útokom na krátku vzdialenosť než naháňačkou na otvorenej vode.
Lov
Kto loví kanica hnedého, mal by počítať s tým, že táto ryba sa nedá vylákať ďaleko od domova – návnada alebo nástraha musí prísť takmer až k jej dvorčeku. Beží tu skôr o presnosť a trpezlivosť než o silový súboj na otvorenej vode, hoci aj tá dokáže byť poriadne tvrdá, pretože ryba sa po zabratí snaží okamžite vrátiť do úkrytu medzi skaly. Práve preto je dôležité mať primeraný výstroj a nebáť sa nasadiť silu hneď po záseku – zaváhanie väčšinou znamená stratenú rybu aj nádväzec v skalnej trhline. Keďže ide o druh s pomalým rastom, dlhým životom a citlivou populáciou, v mnohých krajinách Stredomoria platia prísne obmedzenia týkajúce sa lovu, sezóny aj minimálnej veľkosti úlovku. Tie sa líšia štát od štátu a menia sa, preto je nevyhnutné pred výjazdom preveriť aktuálnu miestnu legislatívu a rybársky poriadok danej lokality – nie slovenskú vyhlášku, tá sa na morské vody logicky nevzťahuje. Kde to pravidlá umožňujú len na fotografiu a pustenie späť, oplatí sa rybu vyfotiť rýchlo, držať ju vodorovne a čo najskôr vrátiť do jej diery – práve tam, odkiaľ prišla.
Ryba, ktorá si pamätá svoju dieru desať rokov, si zaslúži, aby sme jej ju nezobrali na jedno popoludnie.
Zaujímavosť na záver
Kanic hnedý dokáže meniť sfarbenie podľa prostredia a nálady – od tmavohnedej cez olivovú až po škvrnitú kombináciu, ktorá mu slúži ako maskovanie medzi skalami a riasami. V niektorých chránených morských oblastiach Stredomoria, kde je lov obmedzený alebo úplne zakázaný, sa stal symbolom úspešnej ochrany – populácie sa tam citeľne zotavili a ryby dorástli do veľkostí, aké sa inde takmer nevidia. Dôkaz, že aj morský pustovník so slabosťou pre vlastnú dieru vie odmeniť trpezlivosť tých, ktorí mu dajú čas.