Sused z tretieho poschodia si myslel, že si v byte pestujem hríby. Cítil totiž z chodby kyslastú, takmer pivnú vôňu a keď som mu vysvetlil, že ide o bokashi vedro s kuchynskými zvyškami, pozeral na mňa, akoby som priznal, že doma chovám dážďovky na spanie. Mimochodom, aj to je možné, ale to je iný článok. Bokashi je fermentácia, nie hnitie, a v tom je celý fígeľ, prečo to funguje aj na desiatom poschodí paneláku bez balkónového suseda, ktorý by vám kompost tajne vynášal.
Prečo klasický kompost na balkóne nefunguje a bokashi áno
Kompostér s dierami, do ktorého si väčšina ľudí predstavuje hádzať šupky, potrebuje objem, vzduch a dostatok uhlíkatého materiálu, teda niečo ako suché lístie alebo slamu. Na balkóne bytu na siedmom poschodí toto všetko chýba, a tak sa vám z dobrého úmyslu vykľuje smradľavá kaša plná octomiliek. Bokashi funguje inak. Je to anaeróbna fermentácia pomocou mikroorganizmov, ktoré sa dodávajú buď v podobe otrúb napustených efektívnymi mikroorganizmami, alebo si ich viete kúpiť ako tekutý koncentrát. Vedro je vzduchotesné, má dvojité dno s kohútikom na odtok tekutiny, ktorú niektorí hrdo nazývajú bokashi čaj, aj keď na čaj to nemá ani vzhľadom, ani vôňou.
Do vedra ide prakticky všetko z kuchyne, aj mäso, aj kosti, aj citrusy, čo pri klasickom komposte robí problém kvôli hlodavcom alebo kyslosti. Vrstvu zvyškov posypete hrsťou otrúb, zatlačíte, aby ste vytlačili vzduch, a zavriete veko. Tekutinu vypúšťate každé dva až tri dni cez kohútik, zriedenú v pomere jedna ku sto ňou môžete zaliať kvety na balkóne, riedenú menej použijete na odpchatie odtoku, čo znie ako vtip, ale funguje to naozaj skvele.
Prvý mesiac som mal vedro plné, ale zabudol som vypúšťať tekutinu. Výsledok bola malá potopa v kuchynskej skrinke a manželka, ktorá mi tri dni pripomínala, že to celé bol môj nápad.
Čo robiť, keď je vedro plné
Po dvoch týždňoch fermentácie, keď je vedro plné a obsah zapácha nakysnuto, ale nie hnilobne, máte fermentovaný, ešte nerozložený materiál. Ten sám osebe do záhrady nepatrí, pretože je príliš kyslý pre korene rastlín. Musí ešte dozrieť v zemi alebo v druhotnom komposte. Ak máte čo len kúsok záhradky alebo kvetináč s hlbšou vrstvou substrátu, vykopete jamku, vysypete obsah, prekryjete zeminou a necháte dva až tri týždne odpočívať. Mikroorganizmy z pôdy si s tým poradia rýchlejšie, než by ste čakali, pretože fermentovaný materiál je už čiastočne rozložený a pôdna fauna ho miluje ako predjedlo.
Bez záhrady to tiež ide. Poznám ľudí z Petržalky, ktorí dozrievajú obsah priamo vo veľkom kvetináči na balkóne, prekrytý zeminou, a o mesiac z toho majú vynikajúci substrát na priesady paradajok. Iní nosia dozreté bokashi susedovi, ktorý má záhradku pri paneláku a rád ho zapracuje do záhonu pred jesenným zelené hnojenie. Vzniká tak malá symbióza, ktorá funguje lepšie než väčšina susedských vzťahov na Slovensku.
Čo nefunguje a čomu sa vyhnúť
Chyba číslo jeden je nedostatok otrúb. Ak ich šetríte, fermentácia sa nerozbehne poriadne a namiesto kyslastej vône dostanete niečo, čo pripomína zabudnutý odpad spred týždňa. Neskrblite, otruby sú lacné a vydržia dlho, keď ich skladujete v suchu. Chyba číslo dve je otváranie vedra príliš často, pretože každé otvorenie vpustí vzduch a naruší anaeróbne prostredie. Ideálne je mať dve menšie vedrá a striedať ich, jedno napĺňate, druhé fermentuje zavreté.
A ešte jedna vec, ktorú väčšina návodov zamlčí. Prvý mesiac budete neistí, či to celé vôbec funguje, pretože výsledok nevidíte hneď. Vydržte. Bokashi nie je rýchlokvasený zázrak, je to trpezlivá práca mikroorganizmov, ktorí nepotrebujú vaše uistenie, len tmu, teplo okolo dvadsať stupňov a pravidelné vypúšťanie tekutiny. Ak to dodržíte, budete mať z paneláku plnohodnotný zdroj hnojiva, a to bez toho, aby ste sa museli sťahovať na dedinu s kompostoviskom za domom.