Sused z tretieho poschodia si kedysi myslel, že som sa zbláznil, keď som mu na chodbe vysvetľoval, že v kuchyni chovám tisícku dážďoviek. Pozeral na mňa, ako keby som priznal, že doma držím hady. Pritom v tej debničke pod drezom sa dialo niečo oveľa civilizovanejšie než v priemernej kuchynskej chladničke plnej zabudnutej zeleniny. Vermikompostér nesmrdí, nikam nelezie a robí presne to, čo klasický kompostér na záhrade, len rýchlejšie a v byte, kde na záhradu niet ani pomyslenia.
Rozdiel medzi kompostérom a vermikompostérom nie je len v rozmere. Klasický kompost je pomalá, trpezlivá fermentácia, kde robotu odvádzajú baktérie, huby a teplota. Na záhrade mi trvá deväť mesiacov, kým sa z jesenného lístia a pokosenej trávy stane niečo, čo môžem hodiť pod paradajky. Vermikompostovanie je iná liga rýchlosti. Dážďovky hnojovkové, tie s latinským menom Eisenia fetida, dokážu spracovať kuchynský odpad za šesť až osem týždňov, a to bez toho, aby ste sa museli starať o pomer dusíka a uhlíka ako pri veľkom kompostéri.
Prečo dážďovky a nie hocijaké
Bežná záhradná dážďovka z vášho trávnika by vám vo vermikompostéri po týždni zomrela od nudy a nedostatku priestoru na migráciu. Eisenia fetida je iný druh, žije v povrchových vrstvách, miluje vlhký organický odpad a rozmnožuje sa tempom, ktoré by pozávidel aj králik. Kúpite si ich v balíčku, väčšinou pol kila na začiatok stačí, a rozbehnete v plastovej alebo drevenej debni s viacerými poschodiami. Spodné poschodie zbiera tekutý výluh, ktorý po zriedení funguje ako tekuté hnojivo silnejšie než čokoľvek kúpené v záhradkárstve.
Prvá chyba, ktorú som urobil, bola klasická začiatočnícka eufória. Napchal som do debny priveľa citrusových šupiek naraz, dážďovky ich odmietali a celá vrstva začala kysnúť. Smrad bol taký, že manželka zvažovala vysťahovanie mňa aj debny na balkón v januári. Poučenie je jednoduché: citrusy, cibuľu a cesnak v malom množstve áno, v hromadách nie. Dážďovky majú radi kávovú usadeninu, škrupiny z vajec rozdrvené najemno, zvyšky zeleniny, ale nie mäso ani mliečne výrobky.
Kompost je robota za vás urobená prírodou pomaly, vermikompost je robota urobená prírodou rýchlo a s menším odporom voči vášmu netrpezlivému charakteru.
Kedy sa oplatí ktorý
Na chate pod Kriváňom, kde mám záhradu vo výške okolo šesťsto metrov, mi klasický drevený kompostér slúži bez problémov. Priestoru je dosť, odpadu tiež, a nikto sa nesťažuje na vôňu, lebo najbližší sused je pol kilometra ďaleko. V paneláku v Bratislave je to iná pieseň. Tam vermikompostér sedí v tmavej komore, dážďovky nepotrebujú svetlo, len stabilnú teplotu niekde medzi pätnástimi a dvadsiatimi piatimi stupňami. V zime, keď kúrenie vysuší vzduch, treba debnu občas pokropiť, inak dážďovky migrujú dolu za vlhkosťou a hromadia sa v spodnej nádobke ako na demonštrácii.
Výsledný humus z vermikompostéra je jemnejší a koncentrovanejší než záhradný kompost, takže sa nepridáva v takom množstve. Do priesad paradajok alebo papriky stačí lyžica na kvetináč, do väčšieho balkónového truhlíka hrsť. Prehnaná dávka spáli korene rovnako spoľahlivo ako priehnojené hnojivo z vrecka.
Čo si vybrať, ak váhate
Ak máte záhradu a trochu miesta za garážou, klasický kompostér je lacnejší, jednoduchší a odpustí viac chýb. Ak bývate na štvrtom poschodí bez výťahu a jediná pôda, ktorú máte, je v troch kvetináčoch na balkóne, vermikompostér vám dá zmysel, aký ste možno nečakali. Dážďovky totiž nerozlišujú medzi panelákom a dedinou, kým majú čo jesť a kam sa schovať. A keď sused z tretieho poschodia po roku videl moje paradajky na balkóne, ako sa červenajú skôr než jeho zo záhradky pod Nitrou, prestal sa čudovať a začal sa pýtať, kde zohnať dážďovky.