Pred piatimi rokmi som stál nad modrým plastovým sudom, v ktorom sa varilo niečo, čo sused cez plot nazval "tá hnusota", a ja som tomu hrdo hovoril kompostovací čaj. V sude sa hompáľalo starým čajovým vrecúškom, ibaže namiesto lístkov v ňom bol zrelý kompost a namiesto medu lyžica melasy. Cieľ bol jednoduchý: vyrobiť tekutinu plnú mikroorganizmov, ktorá pôdu nakopne rýchlejšie než akékoľvek granulované hnojivo z obchodu. Výsledok? Paradajky rástli, sused sa desať dní vyhýbal môjmu plotu a ja som si musel priznať, že celá vec je zložitejšia, než sľubujú fóra plné nadšencov.
Čo sa v tom sude vlastne deje
Kompostovací čaj nie je len zriedený kompost polial vodou, hoci presne to si väčšina ľudí pod tým predstavuje. Ide o zámerné množenie mikroorganizmov, baktérií, húb, prvokov, ktoré v malom množstve sedia v hrsti zrelého kompostu, a ktoré sa v sladkej, prevzdušnenej vode za teplých pár dní premnožia do armády. Melasa alebo ovsená múka slúžia ako potrava, akvarijná bublinkovačka ako zdroj kyslíka, lebo bez neho sa namiesto priateľských baktérií rozmnožia tie, čo páchnu ako otvorený hrob. A presne to sa mi stalo pri druhom pokuse, keď som bublinkovačku vypol na noc, aby som ušetril elektrinu. Ráno to bolo, akoby som otvoril kanalizačný poklop.
Ak sa to podarí, čaj vonia takmer príjemne, po lesnej hline po daždi. Nastrieka sa priesadám na list aj pod koreň, ideálne do dvoch hodín od dohotovenia, lebo mikroorganizmy bez kyslíka rýchlo hynú a vy potom aplikujete len teplú, mŕtvu vodu s príchuťou melasy. Práve v tomto bode robí väčšina začiatočníkov chybu: uvaria si čaj v nedeľu večer a striekajú ním v stredu, keď sa konečne dostanú na záhradu.
Funguje to, alebo je to len rituál s vedrom
Poviem to úprimne, ako sa v redakcii patrí: seriózne štúdie univerzít v Českej republike a Nemecku merajúce vplyv kompostovacieho čaju na výnos zeleniny prinášajú výsledky nanajvýš rozpačité. Niekde sa ukázal mierny nárast odolnosti rastlín voči hubovým chorobám, inde sa rozdiel medzi ošetrenou a neošetrenou záhonovou parcelou stratil v štatistickej odchýlke. To ale neznamená, že je to zbytočnosť. Na mojej záhrade v podhorí, kde je pôda ťažká, ílovitá a po každom daždi sa mení na dlažbu, som po dvoch sezónach pravidelnej aplikácie čaju cítil rukou rozdiel v štruktúre zeme okolo koreňov papriky. Mäkšia, drobivejšia, viac voňala po lese než po hline.
Kompostovací čaj nenahradí hnojenie, len mu dáva spoločníka, ktorý pracuje potichu a v pozadí.
Kde sa čaj hodí najviac, je práve nížinné suché leto, aké máme čoraz častejšie od Dunajskej Stredy po Michalovce. Suchá, prepálená pôda stráca mikrobiálny život rýchlejšie než vlahu a čaj funguje ako záchranný transfúzny vak, nie ako zázračné hnojivo. Vo vyšších polohách, kde je pôda vlhkejšia a chladnejšia, sú prínosy menej badateľné, mikroorganizmy si tam žijú aj bez vášho vedra.
Ako to skúsiť bez toho, aby vás sused nenávidel
Základ je jednoduchý sud alebo väčšie vedro, dvadsať litrov vody bez chlóru, teda ideálne dažďová alebo aspoň deň postátá z vodovodu, dve hrste zrelého, dobre rozloženého kompostu a lyžica melasy alebo trstinového cukru. Bublinkovačka z akvária beží nepretržite dvadsaťštyri až tridsaťšesť hodín pri izbovej teplote, v lete stačí menej, v chlade viac. Používa sa okamžite, nikdy nie druhý deň, a čo zvýši, patrí radšej na kompostovú hromadu než do kanalizácie.
Priznám sa, že dnes to robím len pár ráz do sezóny, hlavne na priesady paradajok po presádzaní do väčších nádob a na rané uhorky, ktoré sú náchylné na peronospóru. Nie je to zázrak v sude. Je to skôr taký záhradkársky espresso shot pre pôdu, ktorý nezmení jej charakter, ale na chvíľu ju rozhýbe. A keď z toho vôňa vyjde ako z lesa a nie z kanála, viem, že som to trafil.