Stojíš na brehu nádrže, voda je priezračná ako v akváriu a presne to je problém. Tam, kde kedysi plávali kŕdle plôdika a driobných rýb, teraz vidno len dno a pár vystrašených jedincov, čo sa tlačia pri brehových kameňoch. Nad hlavou preletí čierny tieň, sadne na konár mŕtveho stromu, roztiahne krídla ako gotická socha a suší si perie. Kormorán veľký. Vták, ktorý polovicu slovenských rybárov privádza k zúfalstvu a druhú polovicu k filozofickým úvahám o tom, kto tu vlastne má na tú rybu väčšie právo.
Návrat, ktorý nikto nečakal v takom rozsahu
Ešte v osemdesiatych rokoch bol kormorán na našom území skôr zriedkavým hosťom, niečo ako exotická poznámka v ornitologickom denníku. Zákaz DDT, ochrana hniezdísk v strednej Európe a celkové zlepšenie stavu vodných ekosystémov spôsobili, že populácia vybuchla. Dnes preletujú Slovenskom počas jesennej a jarnej migrácie tisícové kŕdle, časť z nich tu aj prezimuje na nezamŕzajúcich úsekoch riek a na väčších nádržiach. Kormorán je totiž chránený druh podľa európskej legislatívy a rybárom preto ostáva len obmedzený manéver – plašenie, výnimky na odstrel v presne definovaných prípadoch, a hlavne veľa papierovania.
Biologicky je to fascinujúci vták. Dokáže sa potápať do hĺbky niekoľkých metrov, pod vodou pláva pomocou nôh umiestnených až za telom, čo z neho robí takmer torpédo. Nemá dostatočne mastné perie ako kačice, preto po love musí sušiť krídla – odtiaľ tá typická póza na konári či brehovom kole, ktorú pozná každý, kto trávi čas pri väčšej vode. Práve táto vlastnosť ho núti loviť intenzívne a v kŕdľoch, čo znamená, že revír dokáže vyčistiť rýchlo a dôkladne.
Čísla, ktoré bolia, aj tie, ktoré chýbajú
Tu sa diskusia väčšinou zvrtne na otázku, koľko rýb vlastne jeden vták za deň zožerie. Odhady sa v odbornej literatúre líšia, závisia od druhu koristi, teploty vody aj sezóny, a preto sa radšej nebudem stavať do pozície, že poznám presné číslo – kto ho ponúka s istotou vedeckého faktu, väčšinou len opakuje niečo, čo počul od kamaráta. Isté je, že kormorán preferuje menšie ryby, do desiatich centimetrov, čo z neho robí obzvlášť nepríjemného hosťa na pstruhových a lipňových vodách, kde likviduje práve ten násadový plôdik, z ktorého by o pár rokov mala byť lovná ryba.
SRZ preto v spolupráci so štátnou ochranou prírody rieši výnimky na plašenie a na obmedzený odstrel na vybraných revíroch, hlavne tam, kde je preukázateľná škoda na chránených alebo hospodársky významných populáciách. Presné podmienky, počty kusov a lokality sa menia rok od roka, takže namiesto čísel odporúčam jediné – pozri si aktuálne rozhodnutie okresného úradu životného prostredia pre tvoj revír a informácie miestnej organizácie SRZ. Kto strieľa alebo plaší bez povolenia, rieši už nie rybársky, ale trestný zákon.
Kormorán nerobí nič zlé, robí len to, čo mu príroda naprogramovala – problém je, že sme mu tú prírodu poriadne prestavali v jeho prospech.
Čo môže spraviť bežný rybár
Realisticky, jednotlivec kormorána nezastaví. Čo ale funguje aspoň lokálne, je organizovaná spolupráca s výborom miestnej organizácie – hlásenie väčších kŕdľov, spoločné žiadosti o výnimky, prípadne inštalácia plašiacich prvkov na revíroch, kde je to legálne a zmysluplné. Na malých vodách s vysokou hodnotou násady, typicky pstruhové a lipňové revíry, sa osvedčuje aj sieťovanie určitých úsekov v citlivom období, samozrejme len so súhlasom správcu revíru.
Zaujímavosť na záver, ktorá mi pripadá takmer poetická – kormorán bol kedysi na Ďalekom východe, hlavne v Japonsku a Číne, ochočený a používaný priamo na rybolov. Rybár mu nasadil na krk krúžok, aby neprehltol väčšiu korisť, pustil ho z lode a vták lovil pre neho. Dnes stojíme na opačnej strane frontu a čudujeme sa, že ten istý vták je taký šikovný. Možno je to práve ten paradox, ktorý celý konflikt najlepšie vystihuje – obdivujeme dokonalý lovecký nástroj prírody presne v momente, keď nám berie korisť spod rúk.